Keď kričal od bolesti, prišla aj suseda. Jozef Dóczy bol celý život verný Marte, ktorá mu hrozila rozvodom

Herec v jednom momente pochopil, že bez ženy nemôže byť človek blažený.
„Jožko, miništrovať chodíš a teraz do takého pekla pôjdeš, za herca?“ nariekala jeho mama, keď sa dozvedela, že z neho bude profesionálny herec. Jozef Dóczy strávil na nitrianskych divadelných doskách celý život a hrania sa nevzdal ani v momentoch, keď ho neposlúchali nohy a od bolesti kričal na celú bytovku. „Keď vyjdem na dosky, akoby som dostal injekciu do svojich boľavých nôh. Nič necítim. Som zdravý,“ vravel legendárny herec, na ktorého kedysi mnohí kolegovia žiarlili a závideli mu. Svoj život venoval jednému mestu, jednému divadlu a jednej žene, jeho Marte, o ktorú prišiel nečakane.

Bombardovanie Nitry
„Mamička mi hovorievala, že keď malý Jožko, akože ja, chodil do škôlky, už vtedy to bol hercom,“ hovorieval pre SME Jozef Dóczy, ktorý sa narodil v Nitre do rodiny veľkého ochotníka. Práve od otca sa naučil scénky, básničky a vtipy, s ktorými chodili vystupovať aj po svadbách, keď mal len 10 rokov. Malého Jožka otec naučil, že na všetky bolesti v živote mu pomôže humor a vtip. Veľkou skúškou pre ich rodinu bol rok 1945, keď prežili bombardovanie Nitry.
„Nevidel som to priamo, v tom čase sme boli schovaní na Zobore a mňa zobrali mníšky do kláštora. Keď sme sa vrátili domov, všetko bolo zhorené a zničené,“ spomínal na deň, keď rodine zhorel dom, v ktorom bývali a museli sa presťahovať pod hrad, kde dostali jednu izbičku, v ktorej býval s rodičmi a sestrou. Ťažké časy prekonal u saleziánov a v ochotníckom súbore Nitran, kde boli ich hry vždy vypredané.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=2463513463901820&set=a.2463513427235157
Zhýralý život a pijatika
Jozef bol predavačom v potravinách, chodil do učňovskej obchodnej školy, no aj keď sa vrátil z vojny, najbližšie mu bolo divadlo. Ako vedúci obchodného oddelenia Jednoty mal namiesto faktúr plné zásuvky divadelných hier. „Neboli sme divadelne študovaní ľudia, ale vyznali sme sa. Keď som bol na vojne, naďabil som na nejaké hry a videl som aj rôzne predstavenia v Prahe aj v Plzni. Keď sa mi niečo zapáčilo, tak som povedal chlapcom, fíha, to je niečo pre mňa. Vždy som hľadal rolu pre seba,“ spomínal si Jozef Dóczy, ktorého si v jednej z ochotníckych inscenácií všimol aj legendárny herec Andrej Bagar.
„Chlapče, dobre to robíš, nechcel by si ísť do Nitry do krajového divadla?“ spýtal sa mladého Jožka, ktorý dostal svoju životnú šancu stať sa profesionálnym hercom. Mama ho varovala, že v súbore zažije peklo na zemi, zhýralý život a pijatiku.