Vďaka jablku bol šťastný 50 rokov. Staručký profesor z Marečku, podejte mi pero prežil neobyčajný život
Jeho dobrotivosť nebola výsledkom scenára, hovorievali najbližší Františka Kovaříka, ktorému sa herectvo stalo takmer osudným.
Preto keď sa u nich objavil strýko z Ameriky, nezaváhali a v roku 1903 vyslali vtedy len sedemnásťročného Františka za skúsenosťami za veľkú mláku. „Tam som sa naučil jednu vec. Poriadne počúvať. Dostal som úlohu a keď som sa opovážil povedať, že to všetko nestihnem, strýko to nevnímal a diktoval ďalej, čo budem robiť. Inak nebol zlý pán, nekričal,“ porozprával v audioknihe Vzpomínky Františka Kovaříka o rokoch strávených v krajine, ktorej nikdy neprišiel na chuť.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/jan.jiranek.7/videos/684215697179735
Ako ďalej uvádza Médium.cz, strýko Františkovi okrem Južnej Dakoty, v ktorej sám žil, ukázal aj iné štáty. V Chicagu sa chlapec učil u českého mäsiara, ale práca s mäsom sa mu natoľko priečila, že odtiaľ utiekol. Neskôr si však skúsil aj prácu v tlačiarni, v ktorej sa mu nesmierne páčilo. Azda preto, že bola na skok od divadla jeho českých krajanov a aj keď mu to rodičia prísne zakázali, František napokon neodolal.
Najšťastnejší človek na svete
I keď už tam ucítili jeho obrovský talent a ponúkli mu stálu prácu, on túžil po jedinom – vrátiť sa domov. „Mal som v mysli: Tu nebudeš, tu sa zoberieš a pôjdeš domov. Do Česka,“ spomínal vo svojej audioknihe. Rodičom však o svojich plánoch nič nepovedal, a to aj napriek tomu, že nemal peniaze. „Pre mňa Amerika nebola. Ja som nebol pre Ameriku. Keď som potom mal v ruke spiatočný lístok na loď, vtedy som stál na tej 18. Avenue, slniečko svietilo a ja som si hovoril ,Franto, ty si najšťastnejší človek na svete. Ideš domov, domov!',“ priznal po rokoch.
Po návrate domov mu vo vysnívanej kariére už nič nebránilo. Aj rodičia mu nakoniec dali požehnanie, pretože nevedeli, čo s ním. František sa presťahoval do Prahy, kde hral v kočovných divadlách a deťom hrával divadielka s bábkami, ktoré si sám vyrezával zo zemiakov, no najmä sa túlal po milovanej krajine. Rád spoznával ľudí, a to až do momentu, keď vypukla 1. svetová vojna. Vtedy sa vrátil k rodičom do Plzne a stiahol sa do mestského divadla.
