Zostal som sám so svojím počasím. Doktor Iľko ani 30 rokov po tragédii nedal dole z ruky obrúčku
V tej chvíli som mal pocit pocit, že sa mi zrútil svet, spomínal.
S manželkou Evičkou si svoje súkromie vždy strážili. „Bol to len šťastný pocit z domova s prirodzenou snahou, aby harmóniu nemohol nikto a nič zvonka narušiť. Preto sa mi o našom súkromí ťažko hovorí. Som si však vedomý, že v takýchto spomienkach má človek odchýliť aj dvere do trinástej komnaty,“ priznal vo svojej knihe S počasím si tykám doktor Jozef Iľko, ktorý prekonal v živote náročnú stratu.
Šil pre dcérku aj manželku
„Niet pochýb, že aj vo chvíli môjho prvého zavrieskania vládlo nejaké počasie,“ zavtipkoval Jozef Iľko, ktorý sa narodil 28. februára 1939 vo východoslovenskej obci Lastovce pri Trebišove do rodiny krajčíra. Aj keď sa stal jedným z najznámejších meteorológov, ako dieťa ho počasie netrápilo. „Akosi ma vtedy nezaujímalo. Priznám sa, že mi dokonca bolo ľahostajné. A ešte dosť dlho. Deti sa počasím nevzrušujú. Deťom sa páči každé počasie,“ prezradil.
Otec mu vždy hovoril, že remeslo má zlaté dno, preto sa aj Jozef priučil krajčírskemu remeslu. Dielňa a práca s ihlou v ruke sa stali súčasťou jeho voľných chvíľ takmer do 18 rokov. „Keď som šiel na vysokú školu, ovládal som krajčírske práce na úrovni tovariša – vedel som si sám ušiť oblek,“ prezradil Jozef Iľko. Svoje krajčírske remeslo využil aj neskôr, keď si založil rodinu. Pre prvorodenú dcéru Zorku šil exkluzívne modely, aké by nezohnala v nijakom obchode.
Príkaz, aby sa oženil
„Podarilo sa mi čosi ušiť aj manželke a nosila to!“ prehlásil. Budúcu manželku Evičku spoznal, keď bol v poslednom ročníku na vysokej škole, kde študoval učiteľskú kombináciu matematika-fyzika.
„S Evičkou sme sa zoznámili na študentskom tanečnom popoludní, na čaji o piatej v Parku kultúry a oddychu 21. februára 1961. Ten dátum si veľmi dobre pamätám, lebo sme si ho vždy spoločne pripomínali,“ spomínal. Študentku ekonómie si zobral náhle, z dôvodov, ktoré by dnes len málokto považoval za romantické.