Anička Slováčková: Keď prežijem ešte rok a pol naplno, budem vďačná. So smrťou som zmierená

Keď jej diagnostikovali rakovinu druhýkrát, s otcom si dali štyri veľké poldecáky.
„Otec sa úplne zbláznil, čo chápem. Ja keby som mala dieťa, ktoré za mnou príde a povie mi, že má metastázy na pľúcach, tiež sa úplne zbláznim,“ povedala otvorene speváčka, ktorá nevedela, aký vážny je jej stav, až kým si v lekárskej správe neprečítala, že absolvuje paliatívne chemoterapie, teda také, ktoré nevedú k vyliečeniu, ale spomaľujú rast nádoru.
Otázka pár mesiacov
„Povedala som lekárke svoj plán, že by som sa prestala liečiť a naplno si užila napríklad desať alebo dvadsať rokov života. Po niekoľkých sedeniach mi ale otvorene povedala, že keby som sa neliečila, bola by to otázka pár mesiacov,“ hovorila Slováčková o momente, keď jej došlo, v akom veľmi vážnom stave je.
„Hrozne mi vlastne pomohlo vedieť to. Keď tu prežijem o rok a pol viac ako doterajších 29 rokov, budem strašne vďačná. Život je krutý, ale tiež krásny, je dôležité sa nikdy nevzdávať. Táto skúsenosť ma naučila žiť prítomným okamihom a naozaj mať radosť z toho, čo je tu a teraz. Verím, že všetko je vždy tak, ako má byť. Každý má v živote tú svoju cestu, ktorou si musí prejsť,“ odkázala speváčka, ktorá priznala, že so smrťou je zmierená. Strach má skôr z toho, čo bude predtým.
„Začínam sa toho naozaj báť, ale nie toho, čo bude po smrti. Ja som so smrťou zmierená, ale hrozne sa bojím toho predtým, že sa nebudem schopná o seba postarať a budem odkázaná na pomoc druhých,“ zdôverila sa v podcaste, ktorý končila silným odkazom: „Veľmi by som si priala, aby všetci tí, ktorých postihne niečo také, ako je metastatické ochorenie, rýchlejšie prišli na to, že aj keď nám niekedy už pripadá, že je všetko strašné a už to tu za to nestojí, každý jeden deň môže prísť niečo, čo nám môže dať silu do ďalšieho boja. Môže to byť aj úplná maličkosť, ale nesmieme predtým zatvárať oči.“