Rany mu rozdávali komunisti aj mečiarizmus. Pán Emil dodnes dbá na to, aby sa nezabudlo na boj za slobodu
Keď stratil zmysel života, zachránil ho odhodlaný švagor.
V tých dňoch v Trenčianskych Tepliciach vrcholili boje o oslobodenie mesta. Tiché kúpeľné mestečko malo zabezpečiť útočisko pred ustupujúcimi nemeckými vojskami, no nebolo to tak. Všetky rodičky z prvého poschodia Vily Marína zniesli do pivníc. Za výbuchu posledných mín sa 11. apríla 1945 predčasne narodil Emil Sedlačko.
Otec sa plazil na faru a naspäť s ním aj farár, aby predčasniatko pokrstili a uviedli do kresťanskej rodiny. Podľa slov pána farára bol Emil posledné dieťa narodené vo vojne a prvé pokrstené v oslobodení. Symbolicky ho balansovanie medzi vojnou a mierom sprevádzalo počas celého jeho života. Vždy stál na pomedzí slobody a neslobody.
Špiónka z druhej svetovej vojny
Emilov otec, promovaný právnik Emil Sedlačko, pracoval v štátnych službách. Mama Marta, rodená Handlovičová, sa starala o deti a pracovala v hotelových službách. Sedlačkovci mali piatich synov. Najstarší bol Jožko, potom Emil, Janko, Peter a Marián. Emil strávil prvé roky svojho života v Spišskom Podhradí, odkiaľ pochádzala mama. Spolu so starším bratom chodili do cirkevnej škôlky pod Spišskou Kapitulou, kde prebývali na fare a starali sa o nich rehoľné sestry. Odtiaľ má aj matné spomienky na doktora Vojtaššáka.
Vo februári 1948 si uzurpovali moc komunisti a na Slovensku nastala politicky komplikovaná situácia. Tento zvrat ovplyvnil aj život rodiny Sedlačkovcov. Otec, zarytý demokrat, vždy delil ľudí na modrých a červených. On aj celá jeho rodina sa radili k modrým a toto presvedčenie zostalo po celý život aj Emilovi. S odstupom času si Emil uvedomil, že ich tam otec ukryl, aby boli v bezpečí.
Mama v tom období ochorela na tuberkulózu a musela ísť na liečenie do sanatória do Dolného Smokovca vo Vysokých Tatrách. Emil si spomínal, že sa tam dostala vďaka doktorovi práv Čelkovi, otcovmu kamarátovi. V spomienkach z toho obdobia Emilovi zostala aj Trixi Čelková, jeho manželka, ktorá sa s mamou priatelila. Beatrix, za slobodna Pospíšilová, sa ešte ako mladé dievča zaslúžila o koniec druhej svetovej vojny. V júni 1944 vyniesla plány a fotografie z rafinérie Apollo v Bratislave, ktoré pomohli americkým pilotom zbombardovať ju. Bola naša prvá špiónka.
Do školy na lyžiach
V septembri 1950 nastúpil Emil už ako päťročný do trojtriednej základnej školy v Starom Smokovci spolu s o rok starším bratom Jožkom. Emil bol na brata veľmi naviazaný, tak ich zobrali spolu. Mama začala pracovať v horskej vile Hubertus, kde aj bývali. Tá stála na križovatke medzi Tatranskou Lomnicou a Ždiarom. V škole chlapci pokračovali v Tatranskej Kotline, kam chodili v zime asi jeden a pól kilometra na lyžiach.
Nevinné a bezstarostné detstvo Emila a jeho bratov narúšali rôzne politické udalosti, ktoré detským mozgom ešte nechápali v súvislostiach. „V 50. rokoch sa konala hrozná akcia ZNB a ŠtB, ‚Akcia K‘. S bráškom sme sa čudovali, prečo k nám chodia farári a hodnostári. Doktor Vojtaššák vybral náš penzión za spoľahlivý. Bol bokom od diania. Podolínec bol blízko, tam sústreďovali kňazov a neskôr rehoľné sestry. No a naši pomáhali pri úniku cirkevných osobností,“ spomínal na udalosti v roku 1950 pamätník Emil.
Začiatkom päťdesiatych rokov na Slovensku prebiehala pre zmenu ďalšia akcia, ktorá poznačila mnoho životov vtedajšej demokratickej inteligencie. „Akcia B“ osobne zasiahla aj rodinu Sedlačkovcov, prišli o byt v Bratislave. V roku 1951 sa za rodinou do Vysokých Tatier presťahoval aj otec a otvoril si advokátsku kanceláriu. „V socializme a v komunizme sa išli súdruhovia zblázniť a stanovili, že každý zodpovedný vedúci nejakej prevádzky mohol bývať v jednom zariadení maximálne päť rokov. Reštaurácie a jedálne [podnik RaJ, pozn. red.] sťahovali vedúcich aj s rodinami na vlastné náklady do inej prevádzky, aby sa vedúci neobohatili. Po piatich rokoch sme sa viezli v kamióne na iné miesto, do Tatranskej Lomnice – mama pracovala v hoteli Lomnica ako zodpovedná vedúca, otec v Grandhoteli Praha v Tatranskej Lomnici nie ako riaditeľ, ale prvý zástupca,“ spomínal na detstvo v Tatrách Emil. Do ich rodiny tu pribudol ďalší brat.
