Z najtemnejšieho väzenia vyslobodili aj batoľa. V sýrskom pekle na zemi konečne svitla nádej na mier
Zábery zo Sýrie / Oslobodenie dieťaťa z väznice Saydnaya — Foto: TASR/AP; X - @realMaalouf
Keď ma vzali do väzenia, cítil som mučenie. Je to špecifický pach vlhkosti, krvi a potu, tak smrdí mučenie, spomínajú tí, čo prežili.
Západný svet hovorí o historickej nádeji na mier v krajine zmietanej občianskou vojnou. Sýrski povstalci v nedeľu ráno v televíznom vyhlásení oznámili, že oslobodili Damask, po desaťročiach zvrhli režim prezidenta Bašára Asada a sľubujú, že vybudujú novú a mierumilovnú Sýriu. Miliónom Sýrčanov, ktorí ušli pred občianskou vojnou, povstalci odkázali, že ich čaká „slobodná Sýria“. Najväčším symbolom pádu Asadovcov sa stalo video, na ktorom vidieť, ako osloboditelia z väzenia vyslobodili stovky ľudí a medzi nimi našli v cele aj malého chlapčeka.
Footage allegedly from Saydnaya prison, Syria. The moment when women and children are freed pic.twitter.com/FDbZKcd7tg
Najprv sa pokúsili zámok rozstrieľať. Potom ho skúsili vypáčiť. Možno niekto našiel kľúč, no keď sa dvere cely otvorili, objavilo sa v nich malé batoľa s očami plnými strachu a zvedavosti. „Utekaj! Utekaj!“ kričali jeho osloboditelia, ktorí v ten deň z väzenia Saydnaya vyslobodili stovky ľudí. Jedna z najtajomnejších väzníc sveta dostala prezývku peklo na zemi.
Správy Amnesty International odhadujú, že od roku 2011 tam bolo obesených 5 000 až 13 000 väzňov. „Sýrske vládne zložky po desaťročia využívali mučenie, aby zlomili svojich oponentov,“ vysvetľoval riaditeľ programu Amnesty International pre Stredný východ a severnú Afriku Philip Luther. Sýrčania, ktorí prežili väzenie, hovorili, že Saydnaya je miestom, ktoré bolo vytvorené pre smrť.
🔴The images coming from Saydnaya Prison - Syria's Guantanamo - are blood-curdling.
◾️After 10 years, we witness the eyes of a prisoner who sees the light.
📌Note: #Saydnaya Prison, which was also reported by Amnesty International, executed 13,000 prisoners, mostly civilian… https://t.co/q8dlp4L2TFpic.twitter.com/TsyAMsO6Fw
Po príchode do centra zadržiavaní opísali rituál „uvítania“, počas ktorého boli niekoľkokrát zbití silikónovými či kovovými tyčami alebo elektrickými káblami. „Správali sa k nám ako ku zvieratám. Chceli nás zbaviť všetkého ľudského… Videl som krv, bola ako rieka. Nikdy by som nepovedal, že ľudskosť môže spadnúť až na takéto dno. Oni nemali problém zabiť nás hneď vtedy na tom mieste,“ povedal pre Amnesty International Samer, právnik, ktorého zatkli pri meste Hama.
For the 1st time ever in #Syria’s history, buses are used to take the detainees to their homes instead of using it to arrest them. These are the survivals of Sednaya prison known as the “human slaughter house.” pic.twitter.com/Zh5OjXPllX
Po „uvítaní“ často prišla „bezpečnostná kontrola“, počas ktorej predovšetkým ženy rozprávali, že ich mužskí bezpečnostní pracovníci znásilnili alebo inak sexuálne zaútočili. V strediskách tajnej služby zažili zadržiavaní nekonečné mučenie a iné zlé zaobchádzanie počas vypočúvania, vo všeobecnosti za účelom získanie „priznania“ alebo iných informácií, alebo ako trest. Bežné metódy zahŕňali dulab (násilné skrútenie obete do pneumatiky) a falaqa (bičovanie šliap nôh). Zadržiavaní čelili elektrickým šokom, znásilneniu a sexuálnemu násiliu, vytrhávaniu nechtov, obareniu horúcou vodou, alebo páleniu ohorkami cigariet.
Tí čo prežili, opísali ako ich držali v preplnených celách, kde sa museli striedať, aby si mohli pospať, alebo museli spať v podrepe. „Bolo to ako v miestnosti plné mŕtvych ľudí. Chceli, aby sme tam zomreli,“ povedal Jalal, ktorý prežil. Právnik Salam z Aleppa, ktorý strávil v Saydnaya viac ako dva roky, zase povedal: „Keď ma vzali do väzenia, cítil som mučenie. Je to špecifický pach vlhkosti, krvi a potu, tak smrdí mučenie.“
