Pocit, akoby človeku vypol mozog. Moderátorka Televíznych novín o bulímii nepovedala ani najbližším

Ľudia ju poznajú ako ženu, ktorá sa stále smeje, no v detstve to nemala jednoduché. Obľúbená markizáčka Ivana Zuzelková sa stala jednou z ambasádoriek Dňa s Nadáciou Markíza a pri tejto príležitosti porozprávala svoje spomienky na neľahké životné obdobie. Moderátorka Televíznych novín si ako tínedžerka prešla mentálnou bulímiou, o ktorej sa jej najbližší dozvedeli až o 20 rokov neskôr. Jej príbeh môže byť inšpiráciou pre mnohých.

Spúšťačom bol rozvod

Mala deväť rokov, keď sa jej rozvádzali rodičia a ešte dva roky po rozvode rodina žila pohromade. „Bolo to veľmi náročné obdobie,“ spomínala Ivana v Teleráne. „A po tých dvoch rokoch, keď sme sa presťahovali s maminou, si našla priateľa a ja som to veľmi ťažko znášala, pretože som bola na ňu veľmi naviazaná. Celé toto obdobie som ťažko prežívala,“ hovorila otvorene. Situáciu chcela mať pod kontrolou, no nechcela o tom nikomu hovoriť, preto sa snažila nájsť riešenie sama.

Prečítajte si tiež: Bojujem, snažím sa nebyť s hlavou v záchodovej mise. Bývalá superstaristka prehovorila o boji s bulímiou

„S odstupom času som pochopila, že mala právo na nový život, aby si našla nového partnera. No vtedy som to nedokázala spracovať,“ vysvetlila moderátorka Televíznych novín, ktorá ako dieťa pociťovala strach a hnev a tieto pocity sa snažila zapĺňať nevyváženým jedlom, čo nakoniec prerástlo do poruchy príjmu potravy (PPP) – mentálnej bulímie.

Akoby ti vypol mozog

„Bulímia patrí spolu s anorexiou medzi najznámejšie – ani zďaleka však nie jediné – ochorenia na spektre diagnóz porúch príjmu potravy, pre ktoré je typická určitá forma manipulácie s jedlom – od hladovania cez zvracanie až po prejedanie. Rovnako ako iné poruchy príjmu potravy, ani bulímia nie je rozmarom, pubertálnou epizódou či túžbou páčiť sa. Je to psychické ochorenie, ktoré postihuje myseľ, telo aj dušu zároveň,“ uviedla na svojom webe organizácia Chuť žiť, ktorá pomáha ľuďom s PPP.

Základným kritériom pri bulímii sú opakované epizódy záchvatového prejedania charakteristické tým, že za pomerne krátky čas zje človek taký objem jedla, aký by väčšina ľudí za daných okolností nezjedla. Rovnako je prítomná strata kontroly nad jedlom – pocit, že nedokážeme ovplyvniť, koľko a čo zjeme. „Akoby ti vypol mozog. Na nič nemyslíš, všetko je bezpredmetné. Si len ty, jedlo a vlastný chtíč. Nemyslíš. Konáš,“ opísala situáciu zakladateľka Chuť žiť Valentína Sedileková.