Kroner mu v detstve poradil, čo so životom. Peter Batthyany našiel pokoj až pri mladej inštruktorke
Známy herec sa nikdy nehneval, že mu ľudia nevedeli prísť na meno.
Pre väčšinu ľudí je jednoducho Banán či teta Márgit. Životný príbeh Petra Batthyanyho však ani zďaleka nie je taký veselý ako legendárne postavy z kultového sitkomu Mafstory, ktoré stvárňoval na televíznej obrazovke. Umelec si totiž odtrpel svoje, keď mu dvakrát nevyšlo manželstvo a popritom v živote často tápal.
Neľahké to mal aj s oboma deťmi. Komunikácia s nimi bola raz dobrá, inokedy horšia - ako na hojdačke. Z televíznych obrazoviek sa neskôr stiahol do ústrania, prestal chodiť do spoločnosti a odsťahoval sa z Bratislavy na vidiek. Po sérii nešťastných lások a nevydarených vzťahov sa napokon aj na neho usmialo šťastie, keď stretol inštruktorku z autoškoly Petru. S mladšou priateľkou spolu prekonali aj krízu a herec je za ňu osudu vďačný.
Majster Európy
Peter Batthyany sa narodil 25. júla 1966 v Bratislave do umeleckej rodiny. Jeho otec mal dve vysoké školy a vynikal v kreslení a maľovaní. Zomrel síce v čase, keď bol Peter ešte len chlapec, no svojmu synovi odkázal lásku k umeniu. Celá rodina navyše milovala klasickú hudbu a divadlo a všetci si to vedeli aj patrične vychutnať. „Všetko malo svoj čas a to mi po dedovi a babičke zostalo,“ zaspomínal si v médiách na detstvo umelec.
Pôvodne však vôbec nechcel byť hercom. Po škole ho ako mladíka očarili kone a chcel sa im venovať aj na profesionálnej úrovni. Študoval teda za džokeja a dlho sa potom zaoberal jazdením. Umelecké vlohy sa však neskôr prihlásili opäť, keď u neho naplno prepukla láska k tancu, konkrétne k štýlu electric boogie. Batthyany sa v tomto netradičnom štýle stal veľmi úspešným tanečníkom a dotiahol to až na titul majstra Európy.
Synček môj, len sa tomu venuj
Herectvo však napokon zvíťazilo. Niet divu, keď hereckú kariéru predpovedala malému Peťovi jedna z najväčších hereckých legiend - Jozef Kroner. Batthyanyovci totiž žili v tom istom vchode ako bábkoherci Stražanovci, ktorých Kronerovci zvykli navštevovať.
„Raz som sedel na schodoch, hral som sa s vreckovkou a predstavoval som si, že hrám divadlo. Zrazu spoza rohu vyšiel pán Kroner, pohladil ma po vlasoch a povedal: „Synček môj, to je také pekné, len sa tomu venuj.“ Pre mňa to bolo, ako keby prišiel sám Pán Boh z nebies,“ prezradil herec v rozhovore pre denník Korzár príhodu, ktorá mu navždy utkvela v pamäti.