Chceli ho zničiť cez to, čo má najradšej. Zdeněk Svěrák už vie, že najsilnejšou zbraňou ľudí nie je strach
Legendárny umelec má celý život blízko k žartíkom.
„Talent na tvorbu humoru nemá každý, ale väčšina je, zaplaťpánboh, jeho konzumentom. A to stačí, zasmiať sa vtipu, ktorý to všetko zľahčí,“ povedal Zdeněk Svěrák v nedávnom rozhovore pre Denník N. Pre českého herca, scenáristu a zakladateľa legendárneho Divadla Járy Cimrmana je humor doslova esenciou života a púšťa si ho do svojej každodennosti, aj keď má v skutočnosti z mnohých vecí aj obavy a v živote zažil i ťažké chvíle, keď takmer prišiel o dobrú povesť. Svěráka to však nezlomilo a stále sa snaží žiť pekne, s humorom a vedomím, že dôležitejšie ako úspech je niečo celkom iné.
Humor môže byť všade
Veľký český herec, dramatik a scenárista sa narodil v roku 1936 v Prahe a napriek tomu, že jeho generáciu zakrátko zastihla vojna, k srandičkám mal stále veľmi blízko. Ako hovorí, humor môže byť prítomný všade – aj tam, kam zdanlivo nepatrí. Smutnú náladu však začítaním sa do veselej poviedky ani on sám vyriešiť nedokáže. Ako hovorí, všetko si musí precítiť a odplakať a keď sa to zlepší, opäť má chuť na zábavu.
Tej má napokon v živote stále požehnane, najmä v divadle, kde so svojimi obľúbenými kolegami hrá aj v požehnanom veku pre ľudí predstavenia. „Čím je doba ťažšia, tým viac si vážim svoje zamestnanie, tú úlohu, urobiť na dve hodiny človeka šťastným, pretože smiech je podľa mňa dar – na niekoľko sekúnd ste absolútne šťastný, napríklad ako pes, ktorý vidí svojho pána. Vy totiž keď absorbujete vtip, nemáte čas na nič iné, než sa tomu poddať a byť šťastný. Sú to len sekundy, ale pretože život sa naozaj skladá z chvíľ, tak je skvelé, keď je toho veľa,“ zamýšľa sa v Štúdiu N s Filipom Titlbachom muž, ktorý humor nestratil ani za minulého režimu, keď boli tvrdo prenasledovaní všetci, ktorí sa predstaviteľom vtedajšej moci za chrbtom potichu smiali.
Obavy, strach a zbabelosť
Komunistom sa však nikdy nevysmieval úplne priamo a aby mohol aj v tom čase slobodne tvoriť, uchýlil sa dokonca k veci, na ktorú nie je s odstupom času vôbec pyšný.