Za hity mu vďačili Elán, Miro Žbirka či Peter Lipa. Neprehliadnuteľný bohém Jozef Urban žil, ako písal

Litvák upozornil, že na Urbanov unikátny mélický talent poukázal v správnom okamihu Ľubomír Feldek, ktorý v súvislosti s ním povedal: „Mélický talent sa rodí z najhlbších zdrojov, z tých, z ktorých sa zrodila ľudová pieseň.“ Literatúra sa podľa Litváka na školách učí trochu nešťastným spôsobom - odzadu. Študenti sa oboznamujú najskôr s literárnymi dinosaurami a s archeologickými beletristickými vykopávkami. Kým sa dostanú k súčasnosti alebo k nie tak dávnej minulosti, ich obraz o živej prítomnej literatúre je úplne pokrivený.

Neprehliadnuteľný

„Urban bol vo svojom čase na bratislavskej scéne neprehliadnuteľný. Čas ukazuje, že zostal zrozumiteľný ako jediný z našej generácie aj dnešným mladým ľuďom. Mal k dispozícii tú správnu výbušnú zmes talentu, prekliatia a efektivity. Jeho trochu opomínané Strašenie v Babylonskej veži je bez najmenších pochýb moderná a dodnes úplne zrozumiteľná poézia,“ zdôraznil Litvák, ktorý zároveň informoval, že ich spoločný priateľ Kamil Zbruž objavil nedávno ďalšie Urbanove básne, ktoré mu zveril so slovami, že ich čas ešte príde.

Knižne Urban debutoval zbierkou Malý zúrivý Robinson (1985). Pozornosť upútal úprimnou básnickou výpoveďou, živelným jazykom mladej generácie, ale aj intelektuálno-pesimistickým videním sveta. Prihlásil sa k odkazu amerických beatnikov a stal sa výrazne znejúcim hlasom nastupujúcej generácie básnikov.

Za zbierku získal Cenu Ivana Kraska. Rozporuplnosť sveta a spoločnosti vyjadril aj v nasledujúcej zbierke Hluchonemá hudba (1989). Skeptický pohľad na svet a spoločnosť pretavil tiež do básní zo zbierok Kniha polomŕtvych (1992) a Snežienky & biblie (1996).

Znamy textár

Pre začínajúcich básnikov napísal teoreticko-esejistické knihu Utrpenie mladého poeta (1999). Za knihu získal v tom istom roku Cenu VÚB za esejistické dielo. Deťom venoval knižku Dobrodružstvá vranky Danky (1995). Napísal aj rozhlasovú hru Poznáme svojich ľudí (1990).