Za hity mu vďačili Elán, Miro Žbirka či Peter Lipa. Neprehliadnuteľný bohém Jozef Urban žil, ako písal
V piatok by básnik a textár oslavoval 60. narodeniny.
Výraznú pozornosť upútal už svojím knižným debutom, dnes už legendárnou básnickou zbierkou Malý zúrivý Robinson (1985). Do povedomia verejnosti sa zapísal aj ako textár populárnych hitov Len s ňou, Voda, čo ma drží nad vodou či Vráť trochu lásky medzi nás. V piatok 29. novembra by mal básnik, textár, redaktor a publicista Jozef Urban 60 rokov. Podľa jeho generačného autorského súputníka Jána Litváka považoval Urban písanie vo svojom prípade za najvhodnejší životný štýl.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/jan.kubis.31/posts/pfbid025EyJ5NdEgcuCrMzZDRPW2o5zDjyHctybi5AGrs7zfACiRhMpj8aDV5EnVcXJaDBDl
Žil, ako písal
„S Jožkom Urbanom sme boli spolužiaci na fakulte obchodu. Vydali sme spolu zamladi knižku, boli sme spolubývajúci, susedia, v inom období aj kolegovia v práci - reportéri. A tiež sme boli to, čomu sa vtedy vravelo kaviarenskí povaľači. Či aj žil ako písal? Dalo by sa to povedať až tak, že písanie básní považoval vo svojom prípade za najvhodnejší životný štýl. Žil ustavičným písaním, bohémsky, pateticky a možno chvíľami trošku komicky, ale veľmi nekompromisne, a podľa mienky niektorých až bezškrupulózne,“ uviedol básnik a redaktor Ján Litvák, ktorý spoločne s Urbanom a Marošom Bančejom vydal v roku 1990 zbierku textov Výstrel z motyky.
Jozef Urban sa narodil 29. novembra 1964 v Košiciach. Po maturite začal v roku 1983 študovať na Vysokej škole ekonomickej (VŠE, dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave, odbor ekonomika zahraničného obchodu. Po absolvovaní štúdia pracoval v rokoch 1988 - 1989 ako redaktor Literárneho týždenníka.
Unikátny talent
Potom prešiel do redakcie časopisu pre literárnych debutantov Dotyky, v ktorom v roku 1990 pôsobil aj ako šéfredaktor. V rokoch 1991 - 1992 bol redaktorom časopisu Mladé rozlety. Riaditeľom Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana bol v rokoch 1993 - 1994. V roku 1994 opustil Bratislavu, presťahoval do Zvolena a až do roku 1997 bol v slobodnom povolaní. Na redaktorské miesto Literárneho týždenníka sa vrátil v roku 1997.
