Báli sa povier a skúšali ľúbostné čary. Takto Slováci ešte pred sto rokmi prežívali stridžie dni

Príchod zimy dnes už v ľuďoch nevyvoláva rovnaké pocity ako kedysi. Na akési čary sa už takmer nikto nespolieha, najdôležitejšie je mať aspoň do konca prvého decembrového týždňa nakúpené všetky darčeky a minimálne náznakom začať s predvianočným upratovaním. V minulosti však bolo obdobie pred zimným slnovratom sprevádzané nepokojom.

Cudzia žena v dome

Naši predkovia boli presvedčení, že je plné nepriaznivých síl, pred ktorými musia chrániť seba aj celé hospodárstvo a na ochranu pred zlom vykonávali rôzne rituály. Ako informuje portál najmama.sk, nepriaznivé sily mali mať najsilnejší vplyv hlavne počas takzvaných stridžích dní, ktoré začínali na Katarínu a trvali až do 21. decembra.

Mágiou mali byť špeciálne popretkávané najmä konkrétne dni - Ondrej, ktorého meno sa v kalendároch vyskytuje 30. novembra, Barbora 4. decembra, Mikuláš aj Lucia. Ženy počas týchto dní nemohli šiť, priasť, tkať ani párať perie. Tá, ktorá ráno vošla do cudzieho domu, bola automaticky považovaná za strigu a ak do domu vošiel muž v kožuchu, znamenalo to chorobu.

Splnené sny a mágia

Povery a čary boli v tomto čase neoddeliteľnou súčasťou takmer každej domácnosti, mládež si krátila čas spoločnými hrami či zábavami a, samozrejme, aj akousi ľúbostnou mágiou. Na Katarínu (25. novembra) pastieri praskaním biča a trúbením vyháňali strigy z dedín a ľudia sa pred nimi chránili jedením cesnaku a robením krížov na dvere.

Ak by v tento deň do domu ako prvá vkročila cudzia žena, celý nasledujúci rok by sa v domácnosti rozbíjal riad a ľuďom by pri letných prácach chorľaveli prsty na rukách. V tento deň sa robili aj posledné zábavy pred adventom, na ktorých sa tancovalo až do rána. Roľníci skončili s pasením dobytka, začali strihať ovce a pre služobníkov nastal deň výplaty.