Museli to robiť štyrikrát denne, láska bola tabu. Inka ušla zo sekty pri našich hraniciach v hodine dvanástej
Vodcu volali Papa a súložiť museli štyrikrát do dňa.
V roku 1991 Otta zatkli a odsúdili na sedem rokov väzenia za pohlavný styk s maloletými, smilstvo a znásilnenie aj za porušenie zákona o omamných látkach. Svedkovia v procese hovorili o terore a psychickom tlaku, o živote bez rodičov a bez budúcnosti. Inka odišla za svojou matkou do Berlína a ako priznala po rokoch, návrat do reality a najmä návrat do školy jej zachránil život.
Láska nie je zlá
Po prepustení z väzenia Muehl tvrdil, že nebol sexuálny násilník a že všetky dievčatá boli „vyvinuté“. Prvý raz sa obetiam verejne ospravedlnil až v roku 2010. Poslal list, ktorý prečítali na jeho výstave v Leopoldovom múzeu vo Viedni, sám ho prečítať nedokázal. O tri roky neskôr zomrel v spánku v kruhu svojej rodiny v Portugalsku, kam sa presťahoval, keď ho prepustili z väzenia.
Inka a ďalších 65 bývalých detských členov vypracovali petíciu, v ktorej žiadali o odškodnenie, no doteraz nedostali žiadnu finančnú kompenzáciu. „Dospelí sa tam rozhodli byť, ale my deti sme tam boli proti našej vôli,“ vysvetľuje Inka s tým, že rovnako ako iné deti v kulte aj ona vyrastala v presvedčení, že láska, náklonnosť a blízkosť sú zlé veci. „Pocit lásky a to, ako ju vyjadriť, je niečo, čo som sa musela naučiť,“ odkázala dnes už takmer vyrovnaná dospelá žena.
