Na niekoho, ako je Monika, človek nezabúda. Kolegovia posielajú aj po piatich rokoch do neba silné odkazy
Nikto mi snáď nebol bližší, priznala Anička Jakab Rakovská.
„S Monikou nás opustil aj jedinečný človek, ktorý ovplyvnil mnohých z nás, mnohí sme doslova vyhľadávali jej prítomnosť, akoby nás niečo varovalo, že s takým úžasným a špecifickým človekom sa už len tak nestretneme. Žiaľ, o Monike už musíme celých päť rokov písať v minulom čase, ale spomienky sú, našťastie, stále živo intenzívne. Na niekoho, ako je Monika, človek nezabúda,“ odkázal Mišovič, ktorý v roku 2020 napísal o herečke dokonca štúdiu.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/reel/852338010145086
Zmieriť sa s tým nedá
„Monika Potokárová nebola prvoplánová kráska, zaujala skôr špecifickým osobnostným kúzlom. Stredne vysoká subtílna postava, dlhé havranie vlasy, jemné črty tváre, ktorej dominovali plné pery, mierne vystúpené lícne kosti a veľké tmavé oči schopné budiť rešpekt či pôsobiť uhrančivo, ale evokovať aj plachosť a bezbrannosť – akoby táto kombinácia telesných danosti predurčovala jej typové zaradenie,“ opísal herečku, ktorá sa podľa neho dokázala prirodzene pohybovať medzi tragikou a komikou.
„Herečka počas ôsmich rokov aktívnej profesionálnej tvorby presvedčila, že patrí k najosobitejším zjavom svojej generácie. Generácie, ktorú vzostup a definitívna príznačnosť poetiky hereckého umenia ešte len čaká. Potokárová to dokázala v predstihu,“ uzavrel Mišovič, ktorému za krásne slová poďakovala aj herečka Anna Jakab Rakovská, ktorá Moniku veľmi dobre poznala. Rok po smrti napísala odkaz, ktorý mnohých zasiahol.
„Dívam sa do tváre mojej dcéry. Najväčšie šťastie, ktoré ma vytiahlo z obrovského smútku a tmy. Chcela si mi s deckami raz pomôcť. Teraz myslím na tvoju rodinu... a každý deň na teba. Šialene tu chýbaš, zmieriť sa s tým nedá. A my, čo sme mohli s tebou chvíľu žiť, tvoriť, byť..., by sme o tebe mohli písať traktáty. Prudko návyková, extrémne talentovaná a naozajstná. Nikto mi snáď nebol bližší... Prešli sme si spolu príliš mnoho, príliš dôležitého... zlé aj dobré... čo všetko, si nechám pre seba,“ ukončila Anička s tým, že Moniku si nosí v duchu stále so sebou.
