Synovia ani manželka mu nedokázali odpustiť. Paľo Mikulík bol nežným, tichým a nenápadným džentlmenom
Obľúbený herec nás navždy opustil pred 17 rokmi.
Na slovenskom striebornom plátne alebo doskách, ktoré znamenajú svet, nebolo azda možné zahľadieť sa do viac uhrančivých očí. Bol majstrom mimiky, svojou tvorbou presahoval rámec Slovenska aj Českej republiky. Pavol Mikulík mal obrovské šťastie v práci, no v súkromí musel prekonávať jednu prekážku za druhou. Po rozsiahlej cievnej mozgovej príhode, ktorá ho postihla v roku 1993, ochrnul. Stále sa však snažil rozdávať úsmevy - v rámci možností a všetkým bez rozdielu. Až do konca sa totiž držal svojho kréda.
Nikto mu neveril
Narodil sa 2. marca 1944 v Prešove. S herectvom začínal už ako sedemročný chlapec v Detskej rozhlasovej dramatickej družine, kde vytvoril desiatky chlapčenských postáv. Štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave absolvoval v roku 1965.
„Pamätám si ho, keď mal 16 rokov a 53 kíl. Ako mladý patril do generácie, ktorú zosmiešňovali a nikto jej neveril. Preto by sa mladí ľudia nemali dať v živote nikdy odbiť,“ spomínala pre Plusku Magda Vášáryová. Popri divadle a dabingu sa Mikulík venoval väčšinou televíznej tvorbe a už v 70. rokoch 20. storočia patril medzi najobsadzovanejších hercov.
Zobral si ženu tehotnú s iným
Veril, že šťastie našiel aj v súkromí, keď sa za nezvyčajných okolností oženil. Ako informoval Korzár, v mladosti sa ženil s vedomím, že je jeho polovička tehotná s iným, no napriek tomu sa istý čas veľmi milovali. Spoločne vychovávali syna Martina a neskôr aj syna Jána. Láska časom vyprchala, no herec od rodiny nechcel odísť.
Chcel to urobiť až vtedy, keď budú synovia dostatočne samostatní. V roku 1993 sa zamiloval do jazykovej pedagogičky a trojnásobnej mamy Ľudmily Machatsovej a rozhodol sa radikálne zmeniť svoj život.
