Nie som rasista, ale... hovorili jej muži pred rozchodom. Alžbeta Ferencová zakotvila pri tolerantnom Pavlovi
Pre reláciu Koleso šťastia ušla zo Slovenska.
Keď ľuďom povie, že je Rómka, niektorí sú prekvapení, iným to je jedno, no sú aj takí, ktorí zareagujú ľútostivým pohľadom a slovom „nevadí“. „Ja viem, že to nevadí,“ hovorí hrdo Alžbeta „Zea“ Ferencová, multitalentovaná Prešovčanka, ktorá si pre svoj pôvod toho v živote vytrpela veľa. Problémy jej to narobilo v detstve, kedy po nej niektorí kričali „fuj, cigánka“, aj v kariére, kedy musela dokonca odísť zo Slovenska. S vetou „nie som rasista, ale...“ sa stretla aj vo vzťahoch, z ktorých niektorí jej partneri odišli, pretože sa báli predstavy, že by si raz založili rodinu s Rómkou.
Držaná nakrátko
Hovorí o sebe, že skôr tancovala, ako chodila a hoci odmalička cítila, že by sa mala venovať práve umeniu, jej rodičia to videli inak. „Vedela som, že mám umelecké cítenie, ale bolo mi to trochu odopierané. Moja mama sa totiž bála, aby ma ľudia náhodou nevnímali ako Rómku, ktorá nechce chodiť do školy a rada by žila viac voľnomyšlienkársky. Mohla som sa len učiť, navštevovať krúžky a inak som bola držaná nakrátko,“ spomínala pre Aktuálně.cz Betka, ktorá sa narodila do rómskej rodiny, no jej rodičia nechceli, aby sa priveľmi venovala hudbe a tancu. „Báli sa, že budem žiť z ruky do úst,“ hovorila v relácii Trochu inak s Adelou.
Umelecké nadanie zdedila z otcovej strany a z matkinej zase mala silné vzory, ktoré jej dokazovali, že vzdelanie musí byť nad všetkým. Jej prababičkou totiž bola Elena Lacková, prvá rómska spisovateľka, ktorá sa z osady vo Veľkom Šariši dostala až na Karlovu univerzitu a jej odvaha a túžba po vzdelaní sa začala v rodine dediť z generácie na generáciu. Aj Betkina mama vyštudovala pedagogickú fakultu a stala sa učiteľkou a podobný osud mal čakať aj Alžbetu.
Fuj, cigánka
Už na základnej škole to však Prešovčanka nemala jednoduché a pred kamarátmi si zámerne vymýšľala, že takú tmavú pleť má preto, lebo je z Bulharka. „Fuj, cigánka,“ spomínala vo Fun rádiu na drsné slová, ktoré s vypočula. Alžbeta však nebola ten typ, aby rodičom doma plakala, čo jej kto v škole povedal.
„Je však pravda, že mi spolužiaci či učitelia občas neopodstatnene krivdili, čo však vždy vyriešila moja staršia sestra. Jedného spolužiaka dokonca chytila za golier a zavesila ho na nástenku. No keď všetci zistili, že sa snažím a mám dobré známky, časom sa to všetko upokojilo,“ prezradila pre Plusku Betka, ktorá nakoniec vyštudovala špeciálnu pedagogiku, no vždy mala sen o tom, že bude choreografkou a už ako 15-ročná vedela, že chce odísť z Prešova do väčšieho sveta. Ako 17-ročnej sa jej to podarilo, keď odišla na kasting na Miss a zažila obrovský šok.
