Popálenú Karolínu po autonehode držala pri živote len ilúzia. Dnes ľudí učí, že jazvami sa život nekončí
Stačila sekunda a celý život sa jej obrátil hore nohami.
Ležala v nemocnici, prijímala zástupy návštev, pod oknami hrali kapely a jeden večer dokonca videla ohňostroj. Keď sa Karolína prebudila, zistila, že to všetko bola len ilúzia. Išlo o akýsi spôsob, ako prežiť bolesť zo zlomenín a popálenín, ktoré utrpela pri vážnej autonehode.
„Keď mi doktor povedal, že mi pravdepodobne amputujú obe nohy, nezaváhala som ani na sekundu a oznámila mu, že ani omylom. Budem bojovať,“ spomína si odhodlane pre Burn Fighters Karolína, ktorej príbeh je dnes motiváciou pre ďalších bojovníkov.
Halucinácie, ktoré jej dávali nádej
„Všetko mi dávalo zmysel. Do nemocnice som sa dostala kvôli úrazu na horách. Chodili sme po nemocniciach, nikde ma nechceli prijať. Nakoniec ma hospitalizovali na popáleninovom oddelení. Mala som zlomené nohy a pár odrenín,“ vracia sa Karolína do roku 2017, keď utrpela vážnu autonehodu a v umelom spánku snívala o tom, koľko zábavy v nemocnici zažíva.
Rýchlo však pochopila, že realita je celkom iná. „Popáleniny tretieho stupňa na 35 percentách tela, dve otvorené a tri menšie zlomeniny. Keď som sa spamätala z mojich krásnych halucinácií, bol to tvrdý stret s realitou,“ pokračuje s tým, že každý druhý deň chodila na operácie a keď náhodou operáciu nemala, snažila sa nabrať energiu na ďalšiu.
Takmer jej amputovali obe nohy
Silná však zostala aj v momente, kedy jej lekár oznámil, že jej pravdepodobne amputujú obe nohy. „V tento moment bola pre mňa strašne dôležitá rodina a priatelia, ktorí ma každý deň navštevovali a prinášali mi dobrú náladu a dobré jedlo,“ spomína si bojovníčka, ktorej pomáhali aj každodenné ciele – jedným bolo prejsť z jednotky intenzívnej starostlivosti na bežné oddelenie, ďalším zbaviť sa hadičiek a nakoniec si stanovila za cieľ, že ju z popáleninového oddelenia prepustia.
Po mesiacoch hospitalizácie nasledovalo uzdravovanie na ortopédii. Komplikované operácie, počas ktorých jej nahrádzali kostné časti, však len odštartovali ďalší boj. „Bola som komplikovaný prípad, operácie nôh boli možné až po úplnom zahojení popálenín, pretože tam hrozilo riziko infekcie,“ spomína si Karolína s tým, že jeden z najväčších zákrokov, pri ktorom jej nahrádzali kosť z panvy, dopadla, našťastie, dobre.