Mladá Viedenčanka sa zaľúbila do Slováka, potom sa stala legendou. Hilda Múdra sa držala dôležitého hesla
Legendárna trénerka pomohla svojmu najslávnejšiemu zverencovi k množstvu zlatých medailí.
Nepela jej už o osem rokov ako deviatak na ďalších ME v Bratislave venoval k štyridsiatke prvú, bronzovú medailu. Odvtedy stál na piedestále na každom európskom šampionáte. A od roku 1969 aj na každom svetovom. Za päť rokov (1969 – 1973) vyhral všetko, čo sa dalo. Získal 10 zlatých medailí: jednu na ZOH (1972), tri na MS (1971 – 1973), päť na ME (1969 – 1973) a jednu na Svetovej zimnej univerziáde (1970).
Teta Múdra
Hilda Múdra si trénerské renomé získala už vedením v Bratislave sa pripravujúcej Brnianky Jany Mrázkovej-Dočekalovej, ktorá získala bronz na ME 1961, ale do prvej európskej, ba zväčša aj svetovej desiatky patrila až do roku 1965.
„Jana ma dodnes v listoch, ktoré mi píše zo zámoria, kde žije, oslovuje teta,“ spomínala v roku 2015 Hilda Múdra, ktorá mala na európskom šampionáte v Západnom Berlíne 1961 v prvej desiatke až dve zverenky – siedma skončila Bratislavčanka Eva Grožajová, neskôr Bergerová, o. i. strieborná medailistka Svetovej zimnej univerziády 1960.
Dôležité heslo
Počas Nepelovej kariéry, ale najmä po nej Múdra len cez leto alebo dlhodobo pôsobila aj v zahraničí. Trénovala Švajčiarku Charlottu Walterovú, deviatu na ZOH 1972, alebo Chorvátku Sandu Dubravčičovú, ktorá na ME 1981 získala striebro a na sarajevských ZOH 1984, na ktorých skončila desiata, zapaľovala olympijský oheň.
„Tréner nemusí byť až taký veľký odborník, ale musí byť poctivec a mať srdce,“ vravela a znelo to ako jej životné motto. Za svoju celoživotnú prácu dostala aj viacero ocenení: Trofej MOV Šport a etika (1998), Zlaté kruhy SOV a Cena fair play SOV (2000), Medaila Pierra de Coubertina od MOV (2003) i čestné členstvo v Slovenskom olympijskom výbore (2004).
