Nechápe ľudí, ktorí by v živote nerobili rukami. Drevorubačka Zuzka nie je žiadna Barbie z lesa
Každý deň vstáva o tretej ráno.
„Nevieme presne, čo sa stalo. Je to celé nejasné, ale vlastne ho ten stroj prešiel. V ten deň som si povedala, že do školy viac nepôjdem. A už som tam nešla. Začala som namiesto otca pracovať do lesa,“ vravela pre Český rozhlas Zuzana, ktorá prevzala otcovu firmu a hoci mala obavy a strach, nechcela zahodiť niečo, čo jej otec tak tvrdo budoval. „Študovala som odbor grafický dizajn. Dva roky sa mi to páčilo, ale potom som zistila, že to nie je nič pre mňa, že patrím do lesa. Keď otec prišiel o život, sekla som s tým,“ povedala otvorene Zuzka, ktorá už päť rokov pracuje v lese. Najťažšie boli začiatky, keď bola na všetko sama a otec jej veľmi chýbal. V lese jeho neprítomnosť pociťovala najviac.
Vstáva o tretej
„Keď prídete o blízkeho človeka, hneď si neuvedomíte, ako veľmi vám bude chýbať. V lese som to pochopila. Kým som jazdila pre neho a niečo sa rozbilo, on všetko spravil. Zapadla som s lakatošom (lesný kolesový traktor), on to vyriešil,“ spomínala Zuzka, ktorá zrazu na to bola sama.
„To bol pre mňa šok. Zapadla som, nemohla vyjsť. Vyzeralo to, že tam zostanem snáď štrnásť dní. Vzala som mobil a vytočila, koho iného, ako otca. A vtedy mi docvaklo, že on tu už nie je a nebude. Že si s tým všetkým budem musieť poradiť iba ja. Strašne mi to ale pomohlo. Rýchlo som dospela,“ rozprávala.
Kvôli koňom vstáva o tretej ráno, potom sa nachystá aj ona a ide do roboty. Spoločnosť jej robí dvojička Martina, ktorá je vzhľadom aj povahou vraj úplne iná – kým Zuzka miluje adrenalín a ťažké stroje, Martina je pokojnejšia a má radšej prácu s koňmi. Sestry ťažia a presúvajú stromy napadnuté kôrovcom alebo po veternej kalamite a snažia sa pracovať tak, aby zbytočne neodierali zdravé stromy a aby veľkými kolesami neničili pôdu. Preto radšej využívajú kone, ktoré sú k lesnému prostrediu šetrnejšie.
Žena nepatrí len do kuchyne
„Vždy chcem, aby les aj po mojom odchode vyzeral pekne,“ hovorí Zuzana. Svoju prácu nechcela zverejňovať, no keď jedného dňa dala na sociálne siete video z lesa, ktoré za pár chvíľ dosiahlo 300-tisíc vzhliadnutí, vedela, že by to ľudí mohlo zaujímať.
Reakcie na jej zamestnanie sú pozitívne aj negatívne a hoci chápe, že nie každý sa rád pozerá na dievča, ktoré drie v lese, nemá rada chlapov, ktorí jej hovoria, že žena patrí do kuchyne. „Nie som Barbie podľa vašich predstáv,“ hovorí Zuzka a odkazuje: „Žijeme v 21. storočí a moja práca je môj koníček. Neviem si predstaviť, že by som robila niečo iné.“
