Horela počas pôrodu na operačnom stole. Marta dnes jazvy nosí s hrdosťou a je inšpiráciou pre druhých
Svoje deti miluje a nemenila by nič na tom, čím si prešla.
Napriek tomu myslela len na jediné – na svojho synčeka Števka. Ten pôrod, našťastie, zvládol, no neskôr sa, žiaľ, ukázalo, že mal príznaky respiračnej tiesne a musel byť umiestnený do inkubátora a napojený na kyslík. Neskôr ho kvôli komplikáciám zaintubovali a previezli na špecializované pracovisko. „Bolo mi povedané, že sa pravdepodobne pri prvom nadýchnutí nadýchal dymu zo spálenín,“ hovorí s tým, že o prvé chvíle so synom tak úplne prišla.
„Do náručia som ho dostala až po týždni a prvý mesiac som ho navštevovala iba na oddelení rizikových novorodencov. Po ôsmich mesiacoch od úrazu som upadla do depresie a strávila dva týždne na psychiatrii, kde mi veľmi pomohli,“ spomína si Marta, ktorá sa s hrôzou na pôrodnej sále nikdy úplne nevyrovnala. Oporu však našla nielen v synovi a rodine, ale aj v súčasnom manželovi, ktorého spoznala už v čase hospitalizácie a s ktorým má ďalšie dve detičky. Bez strachu na pôrodnej sále sa ale nezaobišla.
Dnes svoje jazvy nosí s hrdosťou
„Vyžadovala celkovú anestéziu a uistenie, že je k dispozícii hasiaci prístroj. Pri kontakte s ohňom mám ale paniku stále,“ dodáva Marta, ktorá verí, že jej príbeh môže pomôcť iným ženám, ktoré si prešli podobným úrazom.
„Nevzdávajte sa, prijímajte podporu, odpočívajte, doprajte si starostlivosť o jazvy a neváhajte konzultovať s odborníkmi. Mne veľmi pomohlo si písať denník a fotkami dokumentovať proces hojenia,“ dodáva s tým, že dnes svoje jazvy nosí s hrdosťou – sú totiž dôkazom všetkého, čím si prešla a čo zvládla.