O dievčatá sa v Bratislave nebijeme, povedali mu. Spevák Schelinger skočil do Dunaja a utopil svoj talent
Spievať túžil už ako mladík.
„Čakal som ho v nedeľu na pivo a nedočkal som sa. Bol som v takom strašnom strese, že som sa dokonca šiel v pondelok ráno ostrihať. To podvedomie to už dávno vedelo, ono je totiž strašne múdre. A potom sme sa to dozvedeli.“ Takto na osudnú udalosť spojenú so smrťou Jiřího Schelingera spomínal pre Český rozhlas jeho brat Milan. Slávny spevák odišiel na druhý svet v Bratislave – v tridsiatke utopil svoj obrovský talent v zradnom Dunaji.
Prečítajte si životný príbeh výnimočného umelca, ktorý mohol dodnes tešiť Slovákov aj Čechov svojou hudbou. Jeho pesničku Holubí dům si doteraz púšťajú mnohí.
Posledná prechádzka po meste
Bola polovica apríla 1981, keď sa Jiří Schelinger vybral na pozvanie televízie do Bratislavy. Ráno v Prahe nasadol do svojej Cortiny a nasledujúci deň v legendárnej relácii Televízny klub mladých predviedol jeden zo svojich najväčších hitov – pesničku Což takhle dát si špenát, ktorú z hĺbky svojej rockerskej duše nenávidel.
Ubytoval sa na izbe číslo 309 hotela Devín, odkiaľ mal pôsobivý výhľad na Dunaj i na Starý most a po televíznom vystúpení zamieril do vychýreného bratislavského podniku Veľkí Fratiškáni. Kráčajúc nočným Hviezdoslavovým námestím stretol i kamarátku Martinu. „Bola som s priateľom, ale zamilovaná som bola do Jirku, takže ma stretnutie veľmi potešilo,“ priznala po čase pre Plus 7 dní.
O niečo neskôr ich míňali dvaja muži, ktorí Jirka okamžite spoznali a začali vykrikovať ‚Což takhle dát si špenát!‘. Speváka to však nijako neznepokojilo, mal v ten večer výnimočne dobrú náladu. „Bol mimoriadne spoločenský a cítil sa neohrozene. To preňho nebolo prirodzené, preto si myslím, že skôr, ako sme sa stretli, fajčil marihuanu. Za normálnych okolností bol tichší a zakríknutejší,“ poznamenala Martina.
