Drakula zo Zemplína pil dedinčanom krv aj po smrti. Záhada na východe pre niektorých skončila väzením

Prudké dažde, veľké suchá, choré zvieratá aj nízka dojivosť – za to všetko vraj mohli upíri.

„V ľudovom rozprávaní sa objavuje motív upíra ako démonickej bytosti, ktorá sa za určitých okolnosti môže vrátiť do sveta živých, aby škodila privodením chorôb na zvieratá, či ľudí - v stredoveku sa morové epidémie pripisovali práve upírom,“ opísala pre Dobré noviny etnologička a historička Katarína Nádaská, ktorá veľmi dobre vie, že príbehy o vampíroch sa netradujú len v Rumunsku a Bulharsku, ale aj u nás na Zemplíne, kde ľudia vykonávali protivampríske opatrenia ešte aj pred 33 rokmi. Najznámejší prípad z roku 1991 sa týka gazdu „Drakulu“ zo Zemplína.

Verili na návrat mŕtveho

Smrť pre našich predkov neznamenala koniec bytia, iba akýsi medzník medzi svetom živých a mŕtvych. Mnohí verili, že mŕtvi sa mohli za určitých okolností vrátiť zo záhrobia medzi živých a mali na to rôzne dôvody – mohlo ísť o neškodných nebožtíkov, no aj o vampíroch, ktorých sa najviac báli ľudia v Rumunsku a Bulharsku, kde sa našli stovky tiel s prebitým srdcom. Protivampírske opatrenia sa však objavovali aj u nás na Zemplíne, kde je upír dodnes súčasťou povier.

Prečítajte si tiež: Etnologička Katarína Nádaská: Hry pri mŕtvom boli kuriozitou. Imitácia erotiky pri nebožtíkovi mala logiku

„Vampír je škodlivý duch, ktorého hlavným znakom škodlivej činnosti je, a to je typické pre celú vampírsku poveru, že cicia krv ľuďom aj statku a tým ich umorí,“ uvádzal popredný slovenský etnograf Ján Mjartan, ktorý na Zemplíne urobil o vampírskych poverách výskum. „Z materiálu vyplýva predovšetkým skutočnosť, že na Zemplíne sa ešte traduje prežitok, že mŕtvy sa po smrti môže vracať z hrobu,“ písal v roku 1953 v časopise Slovenskej akadémie vied etnológ, ktorý ešte aj vtedy stretol na Zemplíne ľudí, ktorí boli svedkami protivampírskych opatrení.

Ako spoznať upíra medzi živými

Ľudia verili, že upír ako démonická bytosť pri splne Mesiaca vychádza z hrobu a saje krv z ľudí a zo zvierat. „Pije krv dobytka, keď poničí všetok dobytok v dedine, začne piť krv ľudí. Naostatok vyjde na kostolnú vežu a koľko ľudí odtiaľ odrazu uvidí, všetkým naraz vypije krv,“ hovorievalo sa v Bežovciach. Aby ľudia našli budúcich upírov, snažili sa ich odhaliť ešte za života a mali na to rôzne kritéria.

„Taký človek, o ktorom možno predpoklať, že sa po smrti bude vracať, je cez celý svoj život zadumaný, mĺkvy a nemá rád deti. Kde len môže, vždy sa na ne oháňa, má strašný pohľad,“ tradovalo sa v Trebišove. „Rozpráva sa sám so sebou, nepravidelne dýcha,“ vraveli zase v Sobranciach. Ľudia si tiež všímali odlišnosti na tele a ten, kto mal na temene hlavy dve hviezdičky alebo dve škvrny v očiach, bol podozrivý budúci upír. Nebolo to však všetko.