Tonka a Darinka pracujú pre jedného zamestnávateľa 50 rokov. Čo robiť, aby ste tento úkaz zažili i vo vašej firme?

V čase, keď Tonka s Darinkou začínali pracovať pre Prior, musela mať každá predavačka výučný list. „V každom ročníku sme mali prax. Týždeň sme praxovali, týždeň chodili do školy," spomínajú spoločne. Po ukončení nitrianskeho obchodného učilišťa nastúpila Tonka na ročnú prax na oddelenie kozmetiky a fotoaparátov do bratislavského Prioru na Kamennom námestí. „Bývala som na internáte a domov som chodila iba cez víkend.”

Výučný list a úslužnosť

Prior bol podľa nich v tom čase elegantný a noblesný. Aké požiadavky ste museli spĺňať, ak ste  sa v ňom chceli zamestnať? „Okrem výučného listu úslužnosť a pravidlo 3D: Dobré ráno / dobrý deň, Dovidenia, Ďakujem. Starším zákazníkom sme pomáhali so všetkým, čo bolo potrebné. Pracovalo sa od siedmej do jednej a od jednej do šiestej. Všetkým to stačilo. Robilo sa doobedia v soboty, v nedeľu boli obchody zavreté,” zaspomína si Antónia Maráková, ktorej v práci nepovie nik inak ako Tonka. 

Parfémy spod pultu

Do obchodu sa chodilo s vlastnou taškou, prípadne sieťovkou, výber tovaru bol neporovnateľne menší, ale kvalitný. „Dodnes si pamätám, ako úžasne voňal čierny chlieb a turecký med. Zamestnanecké zľavy sme nemali, o benefitoch v tom čase nikto nechyroval. S trochou šťastia ste dostali kilo mandaríniek a pomarančov, nie viac. Parfum sa zháňal s protekciou, pod pultom. Pracovalo sa nám však výborne. Doba bola pokojnejšia, vzťahy s ľuďmi živšie a sviežejšie,” spomína Tonka, ktorá by pokojne mohla viesť motivačné semináre, ako si udržať pozitívny postoj a radosť v práci aj v osobnom živote.

Lásku k práci, vytrvalosť a úctivosť si priniesli od svojich rodičov. „Vštepovali nám dôležitosť vedomostí a učenia, otec nám vštepoval, aby sme boli vždy priami a nikdy neklamali,” spomína na detstvo v Kalnej nad Hronom Tonka.

Darinkin otec bol dlhodobo chorý, mama tak prevzala na seba všetky povinnosti a zhostila sa ich ako generál. „Bola prísna a vychovávala nás k slušnosti. Pracovala do sedemdesiatky. Najskôr ako účtovníčka, neskôr ako predavačka v Mototechne,” spomína Darinka Štefulová a zamýšľa sa, že lásku k povolaniu predavačky zdedila pravdepodobne po mame.

Rozdielne povahy, rovnaké hodnoty

Tonka je vášnivý svetobežník, Darinka skôr hĺbavý “domased”. „Tento rok som bola už na piatej dovolenke - v Španielsku, v Lourdes, kam chodím skoro každý rok, v talianskom Bari a Rimini, v Prahe a na konci leta ešte v Turecku. Už teraz mi beží v hlave filmový pás s miestami, kam sa s kamarátkami vydávame na budúci rok,” vyratúva Tonka a potmehúdsky dodáva: „Keby nám dali s Darinkou odmeny, aj do kúpeľov by som ju zobrala.”

Darinku, na rozdiel, od sedemmíľovej kolegyne, priťahuje skôr pokoj, dom na dedine, vlastná záhradka. „S dcérou chodíme radi do Pienin. Manžel mi zomrel pred troma rokmi, Aj to je dôvod, pre ktorý stále chodím rada do práce. Celý deň doma by som nevedela vydržať.” Býva so synom a pre vlastné potreby  pestuje zemiaky, mrkvu, petržlen a hrach...” Darinka lúšti krížovky a pozerá seriály, Tonka berie každý deň po práci bicykel, podľa jej slov sa na ňom “najlepšie vybúri”.

Zamestnávateľa vraj ani raz za päťdesiat rokov zmeniť nechceli. Svorne tvrdia, že práca pre zákazníkov je ich srdcovka. „Napĺňa nás, že ich môžeme profesionálne a láskavo obslúžiť. Že ráno môžeme vstať a s radosťou ísť pracovať. Keby nás doma nechali viac než dva dni, prídeme naspäť aj oknom, “ smejú sa svorne Tonka a Darinka.

Práca nám musí dávať zmysel

Štyri roky. To je priemerný čas, ktorý strávime prácou u jedného zamestnávateľa. Štatistiky sú rôzne v závislosti od krajiny a veku konkrétneho človeka. Mladšia generácia na juniorských pozíciách mení prácu častejšie, staršia vydrží o nejaký ten rôčik viac.

Aj vrámci štatistík Tesca sú Tonka a Darinka unikát. Okrem nich pre reťazec pracuje „11 kolegov viac ako 40 rokov a 27 kolegov viac ako 30 rokov. Tých, čo sú s nami viac ako 10 a 20 rokov je 2520,” spresňuje Renáta Vozárová, personálna riaditeľka Tesca na Slovensku.

Podľa psychológa, kouča a experta na spokojnosť v práci Patrika Pauka je lojálnosť zamestnanca často výsledkom dobrého zamestnávateľa a dobrej firemnej kultúry. „Zamestnávateľ potrebuje poskytovať svojim ľuďom pestrosť práce a stabilitu. Tiež jasne komunikovať smerovanie a víziu, aby sa s ňou zamestnanci dokázali stotožniť. Potrebujú vidieť, že spoločnosť, pre ktorú pracujú, má pred sebou jasnú budúcnosť, tiež sa cítiť dôležití a vnímať, že veci vo firme môžeme do istej miery sami ovplyvniť."  Musíme tiež cítiť, že to, čo robíme, je užitočné a prospešné pre ostatných a poslanie firmy slúži niečomu väčšiemu.

Dôvera a absencia šikany

Ďalším pilierom dobrého zamestnávateľa je psychologicky bezpečné prostredie. Človek potrebuje mať podľa psychológa a kouča v práci istotu, že „môže otvorene hovoriť o všetkom bez toho, aby to naňho malo negatívne dopady. V práci potrebuje zažívať pocit dôvery a vedieť, že chyby, ktoré urobí, nie sú fatálne. Naopak, zamestnávateľ ich dokáže vnímať ako príležitosť pre rozvoj a rast.”

Štvrtým pilierom vysnívaného pracovného prostredia je priestor na sebauplatnenie mimo práce, „možnosť flexibilnej práce, práce z domu a vedomie, že po práci máme čas venovať sa sebe samému.” Kľúčový je podľa odborníka aj pocit férového odmeňovania a užitočných benefitov, hoci podľa P. Pauka nejde o najdôležitejšiu vec, ktorá je priamo zodpovedná za lojálnosť. 

Ocenenie a priestor na rast

Človek podľa Patrika Pauka prirodzene potrebuje zažívať pocit úspechu. „Vedomie, že si ostatní ľudia moju prácu všímajú, ocenia ma, cítim sa kompetentný vykonávať svoju  prácu a zvládať zmeny, ktoré sú s ňou spojené.”

Dôležitý je aj priestor na napredovanie a na rast. Častejšie tiež zotrvávame v práci, kde máme dobré vzťahy s kolegami a so šéfom, kde zažívame firemnú kultúru podporujúcu spolupatričnosť a dôveru. Práve výborné vzťahy sú pre Tonku v práci kľúčové. Z benefitov zamestnávateľa si najviac cení, že myslí na kolegialitu a jednoducho „na ľudí“. Vždy sa najviac teší na teambuildingu či na akcie, kde stretne kolegov, spoločne sa pozhovárajú, zabavia.

Inklúzia: práca, v ktorej nezáleží, kto ste

„Angažovanosť budujeme aj prostredníctvom spoločných aktivít, či je to len posedenie pri káve a malom občerstvení na obchodoch, stretávanie sa celých tímov na spoločných grilovačkách, rodinnom dni či podpora ich zdravého životného štýlu prostredníctvom rôznych programov. Chceme, aby naša spoločnosť bola skvelým miestom na prácu pre všetkých. To zahŕňa vytvorenie rôznorodého a inkluzívneho prostredia, kde sa správame k ostatným tak, ako chcú, aby sme sa k nim správali. Diverzita, rovnosť a inklúzia v našej spoločnosti znamená, že nezáleží kto ste alebo z akého prostredia pochádzate, chceme, aby ste v práci mohli byť sami sebou. Sme miestom, kde je každý vítaný,“ dodáva Renáta Vozárová, personálna riaditeľka Tesca na Slovensku.

Dodáva, že pre skúsenejších starších kolegov, ktorí v Tescu pracujú už dlhšie, ponúka reťazec sériu benefitov. „Napríklad príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie (3.pilier), odmenu pri pracovných výročiach, odmenu  k životnému jubileu, postupný návrat do práce po dlhodobej práceneschopnosti kedy kolegyňa alebo kolega pri odpracovaní polovičného úväzku dostane plnú mzdu či garanciu neprepustenia 2 roky pred dôchodkom," dodáva R. Vozárová. 

Spraviť zákazníkovi krajší deň

Bez ohľadu na to, aký majú či nemajú Tonka s Darinkou práve deň, do práce si pozitívnu energiu, kolegialitu a radosť so smiechom. „Ako predavačky máme veľkú zodpovednosť! Musíme byť pozitívne naladené. Nie na sto, ale na milión percent,“ usmieva sa hurikán dobrej nálady. „Ak ku nám príde zákazník, ktorého trápia akékoľvek ťažkosti, spravíme všetko preto, aby sme mu spríjemnili deň.“

Tonka ich v Nitre pozná tisíce. „S mnohými rada s pokecám, oni mi povedia: Pani pokladníčka, toto ma bolí, na toto som naštvaná. Moja odpoveď? Nebojte sa, veď sa vyčasí, zase vyjde slnko a všetko bude jasnejšie.“

Čo by obe dámy odkázali všetkým, ktorých láka „predavačský chlebíček“? „Človek, ktorý sa chce zamestnať ako predavač, by mal byť tak trochu psychológ. Vyrovnaný, láskavý, úctivý, ovládať pravidlo 3D. Aj keď má doma nejaké problémy, nech ich nechá pred vchodom do práce a v robote funguje  s nadhľadom,“ vystihla za obe kolegyne – priateľky Tonka. 

Zákazníci nitrianskeho Tesca môžu mať pokoj na duši. Výnimočné Pani Predavačky sa na zaslúžený dôchodok nechystajú ani náhodou. „Riaditeľovi sme povedali riaditeľovi, že plánujem pracovať do stovky. Dokiaľ nám budú hlava a telo slúžiť, budeme tu.“

Článok bol pripravený v spolupráci s Tescom.