S rozbitou hlavou plakala, že nevidí slniečko. Malej Prešovčanke stačil na hranie bicykel a starý magnetofón
Trolejbusárkou sa nestala, dnes ju poznáme všetci.
Keď bola malým dievčatkom, chcela byť vodičkou trolejbusu. V tom čase s rodinou bývala pri Prešove a nijak inak sa do mesta dostať nedalo. Naučila sa bicyklovať, vymyslela si fiktívne zastávky, imitovala zvuk otvárajúcich sa dverí, počkala kým ľudia do jej trolejbusu nastúpili, zavrela dvere a išla ďalej. Keď ju už hra na šoférovanie prestala baviť, behala po dvore s mikrofónom na starom magnetofóne a hrala sa na hlásateľku.
Z tohto dievčatka trolejbusárka nevyrástla, v živote sa vydala úplne iným smerom. Dnes ju aj jej hlas pozná každý Slovák.
Spoznávate dievčatko na fotografii?
