Ako malý kradol Nemcom škvarky, aby nakŕmil hladných. Albín prežil vyčíňanie nacistov v Čičmanoch
Nacisti zapálili Čičmany a odvliekli 65 mužov do koncentračného tábora Mühlberg v Nemecku. Medzi nimi bol aj Albínov otec.
Narodil sa 6. apríla 1932 v Paríži, jeho rodičia však pochádzali z Čičmian. Bolo to v čase, keď veľa Slovákov a celé ich rodiny odchádzali na roboty do zahraničia. Čičmanci vytvorili početnú komunitu vo Francúzsku v Paríži a v blízkom okolí. Rodičia Albína Strapka sa taktiež pobrali za lepšou budúcnosťou pracovať do továrne na výrobu pohonných hmôt do „olejky“.
Doma v Čičmanoch nechali rozostavaný dom a syna, ktorý mal desať rokov a starala sa oňho teta. Po Albínovom narodení sa rodina vrátila domov do Čičmian. Otec sa zamestnal v štátnej službe, staval a udržiaval cestu v chotári. Mama zostala v domácnosti, starala sa o rodinu a malé hospodárstvo, z ktorého sotva vyžili.
Príchod Druhej svetovej vojny
Čičmany sú maľovaná podhorská obec ukrytá v tieni Strážovských vrchov. Jej uzavretosť od okolitého sveta veľmi ovplyvňovala životy Čičmancov v minulosti aj dnes. Jedinečná, krásna, ale chudobná dedina často trpela útlakom jej pánov, neúrodou, častými požiarmi dreveníc, neskôr prvou svetovou vojnou a vysťahovalectvom za prácou. Okolité obce s nemeckým obyvateľstvom zvyšovali národnostno-politické napätie.
Pár dní po vzniku Slovenského štátu 14. marca 1939 začali represie voči jedinej židovskej rodine Gláselovcov, ktorá mala v obci obchod a krčmu. Už 22. marca, 8 dní po vzniku Slovenského štátu, rodina čelila represáliám nemeckých obyvateľov z Nemeckého Pravna (dnes Nitrianskeho Pravna) a Gajdla (dnešné Kľačno). Napriek dobrozdaniam miestneho obyvateľstva, obecného predstavenstva aj farára bol krčmár Glásel spolu so ženou a dcérou Ernou 17. júla 1942 deportovaný do koncentračného tábora v Osvienčime, odkiaľ sa už nevrátili.
Zachránil sa len syn Arnošt, ktorý už v tom čase v Čičmanoch nežil. Do Čičmian a rodného domu sa však počas vojny vrátil ako partizán. Vtedy chlapec Albín mal len sedem rokov a ešte nič netušil o blížiacej sa vojnovej katastrofe. Chodil do školy, hral sa s vrstovníkmi a pomáhal rodičom na gazdovstve.
Začiatky odporu
Čičmany svojou polohou neboli v centre strategických záujmov. Hlboké, ťažko dostupné hory a v nich ukrytá dedina poskytovali ideálne miesto na úkryt vznikajúcim partizánskym jednotkám. Nebolo domu, kde by nejaký čas nežili partizáni alebo Nemci. Hneď v prvý deň začiatku Slovenského národného povstania 29. augusta 1944 obsadila obec jednotka partizánskych oddielov Jána Žižku, ktorá pôsobila najmä v Inoveckých horách a v Strážovských vrchoch.
Z miestnych čičmianskych mládencov sa sformovala asi 30-členná partizánska skupina, ktorá sa zúčastnila bojov na prístupových cestách k obci a pri obrane Fačkovského sedla. Nemci prerazili zátarasy a vnikli do dediny. Albín mal v tom čase už 12 rokov a spomínal si, ako deti vyhnali zo školy a obsadili ju. V dedine sa usídlila početná nemecká rota, ktorá mala vo svojich radoch aj niekoľko Ukrajincov. V okolí pôsobilo niekoľko partizánskych skupín.
