Ľudia plakali, on im liečil rakovinu aj slepotu. Televíznemu hypnotizérovi Kašpirovskému uverili aj Slováci
Za jeho žiarivou legendou sa však skrývalo mnoho kontroverzných vecí.
Keď sa začiatkom októbra 1989 začali svetom niesť správy, že Berlínsky múr spadol, komunisti v ZSSR do vysielania radšej hneď zaradili muža s upokojujúcim hlasom. Chceli tak odpútať pozornosť od rečí o rozpade, ktorým Sovietsky zväz zrazu čelil.
Anatolij bol v tom čase už známy liečiteľ. Už v toku 1962 totiž vyštudoval Lekársky inštitút Vinnycja a 25 rokov pracoval ako psychoterapeut v tamojšej psychiatrickej liečebni. Keď si ho teda ešte okolo roku 1980 všimla ruská televízia Vzglyad, ktorá ho ako psychoterapeuta s bohatou praxou pozvala ako hosťa do šou, nik o jeho kvalitách nepochyboval. Už vtedy sa ozývali hlasy, ktoré tvrdili, že Anatolij má zázračné liečivé schopnosti, ktoré veda jednoducho nedokáže vysvetliť, a tak prišiel jeho čas aj v neistom roku 1989.
V zlomovom období absolvoval Kašpirovský pred televíznymi kamerami šesť televíznych seáns, ktoré sa vysielali každé dva týždne v nedeľu naprieč celým Ruskom. Išlo v podstate o pokus zhypnotizovať celý Sovietsky zväz. „Keď vysielali Kašpirovského, ulice sa vyprázdnili,“ spomína si pre The Guardian novinárka Káťa Murzinová. „Nikdy predtým sme v televízii nič také nevideli,“ pokračuje. „Musíte si uvedomiť, že v sovietskej televízii neboli v podstate žiadne reklamy. Všetko sme brali podľa nominálnej hodnoty. Takže ak štátna televízia prezentovala, že má tieto neuveriteľné schopnosti, väčšina ľudí tomu verila,“ vysvetlila novinárka.
Rasputinov spirituálny nástupca
Muž, o ktorom sa podľa webu Atlas Obscura hovorilo aj ako o Rasputinovom spirituálnom nástupcovi, ktorý dokázal úspešne vyliečiť milióny detí z nočného pomočovania a po jeho zásahu ľuďom doslova mizli zapálené krčné mandle, zožal veľký úspech a uznanie nielen u ruského obyvateľstva, ale aj vo vtedajšom Československu a v ďalších krajinách strednej Európy, kde sa v čase svojej najväčšej slávy pohyboval.
„Boli tam spočiatku nejaké nádeje. Boli to 90. roky, otvorili sa hranice a k nám chodili všelijakí liečitelia a zo Západu prichádzali lieky. Prišiel aj Kašpirovský, ľudia odhadzovali barly, čiže aj my sme mali nádej, že mi niečo pomôže,“ opisuje v rozhovore pre Postoj Slovák Vladimír Dóci, ktorý je už viac ako tridsať rokov pripútaný k invalidnému vozíčku. Keď mu seansy a liečitelia napokon nepomohli, zostal sklamaný. A nebol jediný.
