Rodičia transrodového Patrika: Ľutujeme, že sme sa správali primitívne. Stojte pri svojich deťoch
Keď rodičom povedal pravdu, nastalo peklo.
„Kto transorodovosť nepozná, ten sa jej bojí,“ hovoria slovenskí rodičia zo Združenia rodičov a priateľov LGBT+ ľudí, ktorí stoja pri svojich deťoch, ktoré si prechádzajú tranzíciou. Medzi takýchto rodičov patria aj Renáta a Peter, ktorí prijali novú identitu svojho syna Patrika. Ako priznali v silnom videu, ani ich cesta nebola jednoduchá a v istej chvíli premýšľali, že so svojím dieťaťom radšej prerušia kontakt. Názor im zmenil jediný víkend.
Nemal odvahu im to povedať
„Svoju inakosť som si začal uvedomovať v podstate už odmalička, len som nevedel, že čo je to za pocit,“ spomínal vo videu Patrik, ktorý ako dieťa cítil, že sa jeho rodová identita nezhoduje so spoločenskými očakávaniami ako sa má správať a vyzerať „typické“ dievča. „Začalo to možno v 12. rokoch. Pamätám si, keď som mu umývala vlasy a on mi z ničoho nič povedal, že sa mu páčia dievčatá,“ spomínala Patrikova mamina Renáta, ktorá sa s niečím takým nevedela zmieriť.
Rodičia sa mu snažili nahovoriť, že to je len pocit a že to nie je naozaj. „Tak som si našiel partnera, muža, ale tak to nefunguje,“ priznal Patrik, ktorý si ako 18-ročný povedal dosť, našiel si priateľku a rodičom povedal pravdu.
„To bol práve ten prvý krok, že to nie je normálne,“ spomínal Patrikov otec Peter, ktorý bol celý život nastavený na rovnicu muž, žena a deti. Patrikovi rodičia si mysleli, že je lesba a netušili, že je transrodový. „Nechcel som im to povedať slovne, nenabral by som na to odvahu, tak som si povedal, že napíšem list,“ hovoril Patrik, ktorý to oznámil rodičom na neutrálnej pôde v kaviarni.
Dostal naložené
„Tak som sa Paťa opýtal, či chce byť chlapec,“ spomínal otec. Keď sa Patrik pred rodičmi zložil, vedeli, že je to pravda. „Vtedy nastalo peklo,“ priznal Patrik. Jeho mamina si myslela, že si len vymýšľa, že niečo také predsa nemôže byť pravda a jeho otec sa zase uzavrel pred celým svetom.
„Vždy, keď (Patrik) prišiel domov, dostal od nás slovne naložené. Jednoducho sme to nebrali, ja som to nebral,“ priznával so slzami v očiach otec, ktorý si v istom bode povedal, že by bolo jednoduchšie, keď sa prestanú stretávať. „Asi som prišiel o rodičov, lebo oni to asi nepochopia,“ hovoril si vtedy Patrik. Láska v ich rodine bola ale oveľa silnejšia ako strach z neznámeho.