Ľudia na ňu pľuli a nerozumeli jej. Jane Kratochvílovej zostala duša dieťaťa, riadi sa teóriou okamžitizmu
Speváčka sa dnes teší z maličkostí. Najviac zo všetkého si praje, aby sa ľudia na seba nehnevali a pomáhali si.
Keď čakáte na stretnutie s ňou, do poslednej chvíle neviete, kedy a či vôbec sa objaví. Keď sa jej niečo pýtate, nikdy neviete, čo a či vám vlastne odpovie. Nevyspytateľná, ale podmanivá Jana Kratochvílová, žena s dušou dieťaťa, sa celý život riadi teóriou takzvaného okamžitizmu – čas ako veličina, podľa ktorej by si mala organizovať deň, pre ňu neexistuje, vyznáva len prítomný okamih. Po boku má však svojho životného partnera, excelentného bubeníka Jirku Hrubeša, ktorý na ňu dáva pozor a ak treba, láskyplne jej pripomenie, že už musia niekam ísť alebo niečo spraviť.
Jana je živel, umelkyňa srdcom i dušou, čo dáva jasne najavo aj svojimi nezvyčajnými a niekedy až šialenými outfitmi. Keď má dobrú náladu a práve ju volajú do televízie, nemá problém natiahnuť si na hlavu gumenú masku koňa alebo potápačskú helmu a roky bežne nosieva rúška – nie však kvôli strachu z vírusov, tento módny doplnok si vymyslela dávno pred pandémiou a je jedným zo symbolov ich súčasnej kapely Illuminatica. Jana verí, že tvár po česky volajú ‚obličej‘ preto, že by sme si ju mali obliekať. Ak nemá poruke rúško, dá si do úst aspoň umelú kvetinu, do ktorej si nakvapká esenciálny olej z ruže či levandule. Oči si rada zvýrazní tmavými linkami a ak vystupuje na verejnosti, svoju mimoriadne peknú pleť si dnes už 71-ročná interpretka obvykle ozdobí aj trblietkami.
Spieva, pretože verí, že ak zo seba vydávame správne vibrácie, môžeme sa liečiť, a liečivú silu hudby chce sprostredkovať všetkým, ktorí o to majú záujem. Jana samu seba považuje za kozmickú bytosť, verí i v anjelov svetla (z toho dôvodu si časom pridala k svojmu menu i meno archanjela Uriela, pozn. red.) a všetky zvieratá považuje za svojich bratov či sestry. Aj preto sa z nej postupom času stala vegánka, ktorá razantne odmieta jesť čokoľvek živočíšneho pôvodu. Jediná strava, ktorú akceptuje, je rastlinnej povahy a ideálne, ak má takú konzistenciu, aby prešla slamkou. S takzvaným tekutariánstvom začala experimentovať už pred rokmi a vďaka tomuto typu stravy sa podľa vlastných slov udržiava stále silná a zdravá. A naozaj, Jana i dnes srší takou energiou, že by sme jej mohli všetci závidieť.
Krásne detstvo
Jana prežila podľa vlastných slov krásne detstvo. Pre ňu a jej bratov by rodičia urobili prvé i posledné. S bratmi trávila veľa času v prírode. Každý rok chodili stanovať do putovných táborov a v zime lyžovali na horách. A rodičia ju odmalička viedli aj k hudbe. Najprv hrala na husle, no potom jej starší brat Pepík alebo Jožin, ako ho Jana volala, doniesol gitaru.
„Zmenil tým môj život. Mala som vtedy 10 alebo 11. Priniesol mi aj návod, ako sa hrajú akordy a už to išlo,“ spomína si umelkyňa v programe Až na dreň Českého rozhlasu. Husle skončili v rohu, Jana sa naučila všetky akordy z dvoch príručiek a odvtedy mali všade, kde sa objavila, poriadnu zábavu.
