Lietadlu odpadlo čelné sklo a kapitán z neho trčal ako handrová bábka. Vydesení pasažieri prežili nemožné

Desiateho júna 1990 panovalo krásne ráno a posádka letu 5390 očakávala, že lietadlo s 81 dovolenkármi má pred sebou príjemnú cestu z britského Birminghamu do španielskej Malagy. Kapitán Tim Lancester a štyri letušky a stevardi spolupracovali celé roky a toto mal byť let ako každý iný. Jediným novým členom posádky bol druhý pilot Alistair Atchison. Nikto z nich nevedel, že sa stanú aktérmi drámy, aká nemala obdobu.

Vyfúklo mu dvere z rúk

Bolo 13 minút po štarte, keď lietadlo dosiahlo výšku päťtisíc metrov. Letušky začali roznášať pitie a piloti si plánovali dať teplý čaj. Obaja si odopli bezpečnostné pásy a kapitán Lancester si rozopol aj brušný popruh. V kokpite bol akurát stevard Nigel Ogden, ktorý ich chcel obslúžiť. „Práve som vychádzal z kokpitu a mal som ešte ruku na kľučke, keď došlo k obrovskej explózii. Doslova mi vyfúklo tie dvere z rúk,“ povedal neskôr Ogden.

„Pomyslel som si: Bože môj, vybuchla bomba!“ dodal. No keď sa otočil, uvidel, ako predné čelné sklo z lietadla zmizlo a kapitán trčal von. „Videl som len jeho nohy,“ spomínal na moment, keď sa do kabíny dostal ľadový vzduch a lietadlo sa začalo rútiť smerom k zemi. Jednu z najneuveriteľnejších katastrof pritom zavinila nepresnosť servisného technika.

Lietadlo dvakrát skontrolovali

Obrovské 43-tonové lietadlo BAC 1-11 prezývali džíp neba, pretože bolo spoľahlivé a nenáročné na údržbu. Pred štartom prešiel skúsený kapitán Lancester všetky záznamy o opravách lietadla, ktoré boli vykonané deň predtým. „Údržba zapísala iba bežné servisné prehliadky. A tiež nám dali nové čelné sklo,“ informoval svojho nového kolegu. Tim, ktorý za svoju 21-ročnú kariéru nalietal viac ako 11-tisíc hodín, skontroloval lietadlo dvakrát, pričom nevykazovalo žiadne technické problémy.

Prečítajte si tiež: Chlapec zúfalo túžil vidieť svoju mamu. Ukryl sa v podvozku lietadla a prežil veci, ktoré neprežil nik iný

O 8:20 ráno vzlietli z Birminghamu bez jediného problému. „Letuška nám všetko názorne predvádzala, ale skoro nikto jej nevenoval pozornosť. Nejaký muž predo mnou si znudene čítal noviny. Všetci už leteli toľkokrát, tak o čo išlo?“ spomína Stephanie, jedna z cestujúcich.

Úroveň turbulencií bola normálna a lietadlo pomaly stúpalo, aby nabralo potrebnú výšku. Dve minúty po štarte si kapitáni povolili ramenné popruhy a kapitán Tim si rozopol aj ten okolo pása, aby sa ponaťahoval. Ďalších 11 minút sa v kokpite nedialo nič neobvyklé. Piloti si objednali čaj, zatiaľ čo autopilot sa staral o stúpanie do výšky 7000 metrov. Takúto výšku však lietadlo nedosiahlo. Vo výške piatich kilometrov sa v kabíne ozvala obrovská rána.

Polovica tela mimo kokpitu

Čelné sklo z kapitánovej strany vyletelo z rámu a do kokpitu sa dostala hustá biela hmla. Kapitána Lancastera vyhodilo z kokpitu a v lietadle mu zostali iba nohy. Okrídlený stroj sa rútil rýchlosťou takmer 650 kilometrov za hodinu cez jednu z najviac vyťažených oblôh na svete.