Eštebáci násilne odvliekli jej mamu a maličkú Dagmar nechali samú. Dievčatko malo vtedy iba dva roky
Našli ju rodinní príbuzní a vypátrali starých rodičov.
„Prišiel eštebák s táckou obložených chlebíčkov, ktoré nesmierne voňali. Mával mi s nimi pod nosom a hovoril: Si hladná? Dám ti, ak nám povieš, o čom sa babička s dedom rozprávajú.“ Dlho ju trápili. „A ja som stále plakala a hovorila som, že nič neviem,“ hovorila odvážna Dagmar, ktorá mala vtedy len 10 rokov.
Návštevy vo väzení
Keď sa vrátili z vypočúvania domov, všetko bolo hore nohami. „V pivnici koks aj drevo rozhádzané. Údajne hľadali zlato a šperky. Našli jeden prstienok, ten bez slova ukradli,“ spomínala si Dagmar. Drobnosti, ktoré im zostali, aj tak rozpredali, aby mohli rodičom poslať do kriminálu balíčky na prilepšenie.
Štátnej bezpečnosti nestačilo, že jej rodičia boli vo väzení. Chceli znepríjemňovať život tiež babke a dedkovi. Rodičov videla zriedka, cesty do väzenia si jej starí rodičia nemohli dovoliť, a tak tam chodili len raz za pol roka. „Návšteva trvala iba pol hodiny. Babička s mamičkou ju vždy preplakali. Objímali sa a ja som do toho vrieskala. Bolo to drsné,“ povedala Dagmar, ktorá napriek všetkému prežila pekné detstvo. Starí rodičia jej dali mnoho lásky a robili všetko preto, aby jej vytvorili šťastný domov.
A to aj napriek tomu, že eštebáci jej babku a dedka finančne vydierali a ona sama mala problém študovať na strednej škole. Riaditeľ jej povedal, že dieťa z takej rodiny nemá na štúdium nárok. Vďaka dedkovej snahe nakoniec vyštudovala strojnícku priemyslovku.
Mamičkin návrat
Miladu prepustili z väzenia predčasne, a to v roku 1957. Jedného rána ju Dagmar našla, ako leží schúlená v práčovni na hromade oblečenia pripraveného na pranie. „Ležala tam ako mačiatko medzi tými handrami. Prišla v noci a schovala sa tam, aby nás nebudila. Prvé dni nemohla nič jesť, zo všetkého jej bolo zle. Stále sme sa objímali. Chcela som, nech mi niečo rozpráva, ale nikdy som z nej nič nedostala. Bola ako zatvorená kniha. Zrejme všetko potrebovala vytesniť, zabudnúť,“ uviedla Dagmar.
Jej mama chcela začať odznova, mala 36 rokov a život ešte pred sebou. Začala pracovať ako upratovačka a rozviedla sa, aby mala pred štátom čistý štít. Dagmar ale s mamičkou nikdy nenadviazala vrelý vzťah. „Jej to nevyčítam, režim nám to zobral,“ vysvetlila. Dagmar si presne pamätá na chvíľu, keď niekto zazvonil pri dverách.
