Eštebáci násilne odvliekli jej mamu a maličkú Dagmar nechali samú. Dievčatko malo vtedy iba dva roky
Našli ju rodinní príbuzní a vypátrali starých rodičov.
Nikdy nezistí, či to bol omyl alebo zámer. Už sa nedozvie ani to, či príslušníci Štátnej bezpečnosti boli skutočne takí bezohľadní a krutí, že nechali dievčatko osamotené, alebo len nevedeli, že tam je. Dagmar Stachová to dodnes netuší. Keď eštebáci odvliekli jej mamu, opustené a plačom i hladom vyčerpané dieťatko našli ľudia až náhodou po niekoľkých dňoch. Malá Dagmar mala vtedy iba dva roky. Hrdinka svojej doby porozprávala svoj príbeh pre Pamäť národa, organizáciu, ktorá je najväčšou zbierkou spomienok ľudí, ktorí prežili historické udalosti 20. storočia.
Pomohli človeku v núdzi
Milada Ježová a jej manžel, lesník Jaroslav, žili spokojný život v horárni v krásnych lesoch pri Novom Hrozenkove. Keď sa im 31. marca 1947 narodila dcérka Dagmar, boli šťastím bez seba. Prvé dva roky boli presne také, aké by šťastné detstvo malo byť – rodičia sa o ňu ukážkovo starali a zniesli by jej aj modré z neba. Rodinná idylka ale netrvala dlho. V roku 1949 Milada a Jaroslav poskytli pomoc ranenému partizánovi a protikomunistickému odbojárovi Jaromírovi Vrbovi a tým začal ich koniec.
Manželia patrili medzi ľudí, ktorí nesúhlasili s februárovým komunistickým pučom a prekážalo im, akým smerom sa československá spoločnosť začala uberať. Jaroslav Jež bol okrem toho zapojený do skupiny Svetlana, ktorá na východe Česka organizovala akcie proti komunistickému režimu. Dcéra Milady a Jaroslava pozná príbeh svojich rodičov iba z babičkinho rozprávania.
Násilné odvlečenie od dcéry
Jedného dňa Ježovci počuli pri svojej horárni zvláštne zvuky. Otvorili dvere a na ich prahu ležal zranený muž. Ako dobrí a bohabojní ľudia mu bez rečí poskytli prvú pomoc a zavolali domov lekárov, ktorí neznámemu chlapovi zachránili život. Zachráneným bol Jaromír Vŕba, partizán a jeden z vedúcich členov protikomunistickej skupiny Svetlana. Postrelili ho pri prestrelke s agentmi ŠtB, ktorí sa ho dlhé mesiace snažili zatknúť. On im aj tentoraz utiekol.
Pri úteku ale zastrelil agenta Štátnej bezpečnosti, a tak sa Jaromír Vŕba stal jedným z najhľadanejších mužov v krajine. Milada a Jaroslav poskytli Jaromírovi úkryt, no nemohol tam ostať dlho. Nebolo to bezpečné. Nechceli ohroziť seba ani ich dvojročnú dcérku. Eštebáci nakoniec Jaromíra chytili a brúsili si zuby aj na Ježovcov, ktorých udal neznámy človek. Vraj poskytovali pomoc nepriateľovi štátu.