Dobré noviny
Špinavá Židovka, kričal po nej chlapec na ZŠ. Miriam z Považia sa vtedy rozhodla, že bude pomáhať ľuďom

Špinavá Židovka, kričal po nej chlapec na ZŠ. Miriam z Považia sa vtedy rozhodla, že bude pomáhať ľuďom

Miriam Fried /  Československí delostrelci v bojoch o Duklu (1944).
Miriam Fried / Československí delostrelci v bojoch o Duklu (1944). — Foto: Post Bellum, Archív TASR

Jej rodičia bojovali v Slovenskom národnom povstaní a ako Židia sa museli ukrývať, ale horšie bolo pre nich prežiť komunizmus.

Detstvo Miriam Fried bolo poznačené mašinériou vyvražďovania židovskej minority. Jej prvé spomienky sú spájané so strachom, skrývaním sa a stratou domova. Po vypuknutí Slovenského národného povstania ju rodičia ukryli u kopaničiarky, ktorú náhodne stretli v lese, a sami sa pridali k partizánom.

Ani povojnové roky neboli pre nich pokojné. Otecko bol jedným z obvinených v politických procesoch zo začiatku 50. rokov. Po štúdiu medicíny sa presťahovala do Izraela. Hoci jej manželstvo nebolo šťastné, s manželom prežili dlhé roky najskôr v Izraeli a neskôr Nemecku.

Dohodnuté manželstvo

Miriam Fried, rodená Krausová, sa narodila 29. júna 1940 do rodiny židovského kníhtlačiara Dezidera Krausa a jeho manželky Ireny, rodenej Försterovej. Rodina z mamičkinej strany vlastnila malú tlačiareň v Novom Meste nad Váhom. Otecko sa priženil do tejto rodiny ako najmladší syn svojich rodičov.

Ich stretnutie nebolo náhodné. Predchádzal mu inzerát v novinách, v ktorom starý otec hľadal ženícha pre svoju vnučku. Okrem iného spomenul, že ako veno dostane rodinnú tlačiareň. Otecko ako vyučený kníhtlačiar opustil svoje rodné mesto Námestovo a v roku 1935 sa s mamičkou zosobášili. Bolo to už v období gradujúcich antisemitských nálad v spoločnosti. Vytúženej dcérky sa dočkali až po piatich rokoch manželstva.

Miriam Fried.
Miriam Fried. Foto: Post Bellum

Bolo to v období, keď sa stredná Európa stala dejiskom masového vyhladzovania židovskej minority. Konečné riešenie židovskej otázky sa dotklo aj rodiny Krausových, hoci neboli veľmi pobožní. Slávili len najväčšie židovské sviatky. „Otec to volal trojdňoví Židia,“ spomínala.

Židovská komunita v Novom Meste nad Váhom

Manželia Krausoví bývali v prvých rokoch manželstva, spolu s rodičmi z mamičkinej strany a jej sestrou Aliskou, v byte v blízkosti námestia v Novom Meste nad Váhom. „Tá rodina žila, ako sa vtedy už dalo žiť. Celá Európa horela a Židia to mali veľmi, veľmi, veľmi zlé,“ hovorí Miriam. Starý otec Jakob vlastnil obchod s kóšer vínom a na rozdiel od svojej manželky mal to šťastie a zomrel pred vypuknutím druhej svetovej vojny.

Článok pokračuje na ďalšej strane...

Časť 1 / 6

Už ste čítali?

Nádory sa zmenšujú, no poisťovňa cúva. Mamička Nina píše dcére denník, keby tu raz pre ňu nebola

Na liek sa jej skladalo celé Slovensko a on zabral. Nina Rybárová…

Zo všetkých krajín zažili najväčšie prekvapenie práve vo Venezuele.

Janka a Ivan dva roky cestujú svetom na najškaredšom aute: Niektorí si myslia, že Slovensko je v Brazílii

Mladomanželia sú na neuveriteľne dlhej svadobnej ceste a stihli už prejsť všetky…

Jana Múdra, sestra Chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice Trenčín.

Babi, žijeme, kričí na zomierajúce pacientky sestra Jana. Za 24 rokov pochopila, že musí byť pilierom

Denne zachraňujú životy a od nás si zaslúžia viac pozornosti. Dobré…

Slovenská novinárka Katarína Antenozio, ktorá žije v Miláne.

Katarína žije roky v olympijskom Miláne: Soľnička sa tu nikdy nepodáva z ruky do ruky

Zimná olympiáda je lákadlom aj pre mafiu, prezradila v rozhovore.

Krasokorčuliar Adam Hagara so sestrou a trénerkou Alexandrou Hagarovou.

​Sestra a trénerka Adama Hagaru pre Dobré noviny: Slováci by o ňom mali vedieť jednu vec. Domov pôjdeme pyšní

Úspechy si naozaj vydrel a stojí za nimi veľa odriekania, priznala v rozhovore.