Alena ho odmietala a mala na to dobrý dôvod. Ivo Gogál nakoniec reparát z manželstva zvládol
Ivo má štyri deti - Ivora, Veronu, Kuba a Terezu.
Poznáme ho ako Cliffa Huxtablea zo Šou Billa Cosbyho, ale aj ako Morgana Freemana, Samuela L. Jacksona či Jeana-Claudea Van Damma. Ivo Gogál sa okrem účinkovania v mnohých filmoch a seriáloch zviditeľnil aj svojím úžasným hlasom v dabingu, ktorý všetci spoznáme na prvé počutie. V posledných rokoch obľúbeného herca neobchádzali zdravotné problémy a na obrazovke sa objavuje zriedkavejšie. Ako sám už dávnejšie priznal, čas na veľké úlohy je za ním.
V súkromí našiel svoje šťastie až na druhý raz, no s Alenkou tvorí pár už vyše tri desaťročia. Ich vzťah sa nezačal ako láska na prvý pohľad a obaja na to mali veľmi dobrý dôvod. Teraz ale už možno smelo povedať, že „reparát z manželstva" Ivovi vyšiel.
Syn mladej mamičky
Televízny, divadelný a dabingový herec Ivo Gogál sa narodil 11. januára 1959 vo Zvolene a prvé roky života strávil v jeho miestnej časti Podborová. Ivova mama si v jednom z rozhovorov zaspomínala na časy, keď malý Ivo prišiel na svet. Marta Gogálová v tom čase nemala ešte ani 20 rokov. „Bola som vtedy taká mladá! Presne na deň, až o dva mesiace po jeho narodení, som dovŕšila dvadsať rokov. Bolo to úžasné, nádherné. Veľmi sme sa mu tešili. S nadšením som ho očakávala,“ povedala nostalgicky.
Keďže korene rodiny siahajú až do bývalej Juhoslávie, nikoho neprekvapilo, že syna pomenovali ako Ivo. V juhoslovanskej vetve to vraj vždy bolo tradíciou. „Nám sa toto meno páčilo. Veď je krásne, nie? Myslím si, že aj Ivo je s ním spokojný. Viem však, že nemal najmä v škole rád, keď ho tam niekedy volali Ivan,“ spomína pani Gogálová.
Šesťročný herec
Herectvo dostal Ivo do vienka, keďže odmalička vyrastal v divadle. Jeho otec bol totiž hercom v Divadle Jozefa Gregora Tajovského a spolu s mamou hrávali tiež v ochotníckom divadle. „Brávali ma na skúšky. Dokonca moja mladšia sestra sa narodila práve na zájazde toho divadla v českom Náchode,“ spomínal Ivo v rozhovore pre týždenník Šarm.
Niet teda divu, že už ako šesťročný debutoval v inscenácii Strakonický gajdoš na doskách Divadla Jozefa Gregora Tajovského v rodnom Zvolene a v desiatich rokoch natočil filmy Maroško a Sladký čas Kilimagdory.
Napriek tomu, že skúšal aj iné cesty, ísť študovať herectvo na Vysokú školu múzických umení v Bratislave bola pre neho najjednoduchšia voľba. A tak sa to aj podľa jeho slov prirodzene vyvinulo. „Asi som bol proste typické dieťa z umeleckej rodiny,“ vraví herec, ktorý po štúdiu nastúpil do činohry Slovenského národného divadla, v ktorom pôsobil deväť sezón a zahral si mnohé výrazné roly.
Pretĺkal sa
Po desiatich rokoch na doskách, ktoré znamenajú svet, si však uvedomil, že už mu jeho práca nemá čo povedať. A tak z divadla v roku 1991 odišiel.
