Iveta Valentová študuje priezviská Slovákov: Ženská prípona -ová neznamenala privlastnenie či podradenosť
Po rodičoch sa priezviská povinne dedia od konca 18. storočia, zmeniť si ich však môžeme vždy.
Kedy a prečo vlastne vznikli naše priezviská? Podľa akých pravidiel sa tvorili a menili? Ako ich ovplyvňovali historické udalosti? Týmito otázkami sa v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV zaoberá aj vedecká pracovníčka Iveta Valentová. Pre Dobré noviny sa s ňou pred rokom v októbri zhovárala Elena Slováková.
Používanie priezvisk nemá veľmi dávnu históriu. Prečo si obyvatelia v niektorých častiach sveta začali k menám pridávať aj priezviská?
V minulosti, keď spoločenstvo jedného rodu alebo osady bolo malé, na identifikáciu členov stačilo jedno osobné meno. Až s rastom počtu obyvateľstva, ale aj v dôsledku potrieb rozvinutej feudálnej spoločnosti, inventár mien už nestačil. Predovšetkým pri rôznych administratívnych a právnych úkonoch bolo treba konkrétneho človeka identifikovať presnejšie. Zhruba v 13. storočí sa na to začal používať opisný spôsob a ku krstnému menu sa pridávalo napríklad meno otca, inej príbuznej osoby či sídla jej rodu. Ale mohol to byť aj názov remesla, zamestnania, spoločenského postavenia alebo aj označenie duševnej či fyzickej vlastnosti človeka. Z latinských textov sú známe zápisy ako napríklad: Urodzená pani Angela, dcéra komesa Bukena (nobilis domina Angelka filia comitis Buken) z roku 1260.
Ale to ešte neboli priezviská, ako ich poznáme dnes...
Áno, išlo len o doplnkové mená, takzvané prímená. Neboli dedičné a každý člen rodiny mohol mať iné. Dnešný spôsob pomenúvania osôb sa stabilizoval neskôr. Koncom 18. storočia sa patentom Jozefa II. priezviská uzákonili ako povinné a stali sa aj povinne dedičnými. Odvtedy sa naši predkovia už povinne začali označovať krstným menom a priezviskom, čo odborne nazývame dvojmenná pomenovacia sústava.
Koľko priezvisk sa používa v súčasnosti na Slovensku?
To je ťažké povedať, lebo existuje veľa takých, ktoré sa zapisovali v rôznych grafických (gramatických) podobách. Často aj v závislosti od vzdelania zapisovateľa alebo od toho, v akej nárečovej oblasti sa používalo. Priezviská preto dodnes neupravujeme podľa pravopisných pravidiel a pri ich zápisoch do matrík sa rešpektuje rodinná tradícia Takže jedno priezvisko ponúka aj niekoľko variantov. Napríklad Rybka, Rypka i Ripka. Ak by ste chceli vedieť ich skutočný počet, museli by ste najprv zistiť všetky varianty každého priezviska, ale počítať ich ako jedno.
Je tvorba priezvisk ešte stále živá? Teda, vznikajú nové a zanikajú staré?
Zavedením povinnej dedičnosti priezvisk sa ich inventár relatívne uzavrel. Nové môže vzniknúť len vtedy, keď si niekto zmení svoje pôvodné priezvisko na také, ktoré u nás ešte nikto nemá. Alebo pribudne prisťahovaním nových občanov z iných krajín.
