Odpustila rodičom, ktorí sa jej vzdali pre jej postihnutie. Na paralympiáde je plavkyňa hviezdou
Práve v bazéne nadobudne plavkyňa pocit, akoby jej nohy vôbec nechýbali.
Biologickí rodičia, ktorí sa časom zosobášili a mali ďalšie tri deti, sú na Jessicu veľmi hrdí a jej americkej rodine sú vďační za lásku a oddanosť, ktorou jej umožnili splniť všetky sny.
S biologickou rodinou sa Jessica v roku 2013 stretla a na rodičov ani v tej chvíli nemala ťažké srdce. „Neviem čo by som robila, keby som bola v ich situácii. Chcem len, aby vedeli, že ich milujem, pretože mi dali život,“ povedala Jessica, ktorá po narodení v sirotinci čakala rok na novú rodinu.
Z ruského sirotinca si Američania Beth a Steve Longovci adoptovali chlapca menom Joshua a s ním aj 13-mesačnú Tatianu, ktorej dali meno Jessica. „Neprekážalo nám to, že nebola zdravá. Boli sme jednoducho pripravení a vedeli sme, že ju chceme,“ prezradili pre Today. Už o päť mesiacov musela čeliť úplnej amputácii nôh od kolien nadol. Adoptívni rodičia ju napriek všetkému nabádali k športom, ku gymnastike, korčuľovaniu aj k plávaniu. „Keď som bola v bazéne, nemala som pocit, že by mi chýbali nohy,“ prezradila.
Viac ako športovkyňa
Vo vode dokázala svoj hnev a frustráciu premeniť na slobodu a výnimočný talent. Už ako 12-ročná debutovala na paralympijských hrách v Aténach, z ktorých si odniesla tri zlaté medaily. Od tej chvíle získala ďalších 29 medailí, no honba za úspechmi si vyžiadala svoju daň.
Šesť týždňov pred paralympiádou v Riu schudla 20 kíl a vyvinula sa u nej porucha príjmu potravy. Súčasťou jej liečebného procesu bolo uvedomenie si, že je viac ako športovkyňa. „Momenty, ako keď mi malé dievča, ktoré prišlo o nohu kvôli rakovine, prišlo povedať, že som jej hrdina, začali byť pre mňa mimoriadne výnimočné,“ prezradila pre People.
Jej novým poslaním začalo byť povzbudzovanie všetkých ľudí, ktorých postihol rovnaký osud ako ju samú. „Jediným zdravotným postihnutím v živote je negatívny prístup,“ uzavrela paralympionička.