V sanitke pochopil, že je s ním zle. Jozef Metelka o chýbajúcej nohe hovorí vtipy a na osud nenadáva
Bol to úplne normálny pád, aspoň som si to spočiatku myslel, hovoril o osudnej nehode.
„Svoje nohy už nepočítam,“ smeje sa Jozef Metelka, niekoľkonásobný paralympijský víťaz, ktorý namiesto nadávania na osud vtipkuje. Po tom, čo prišiel v roku 2009 ako 22-ročný prišiel po nehode o nohu, sa mu zmenil život. A kým iní by na svet zanevreli, on zvolil úplne iný prístup, ktorý ho doviedol až na stupne víťazov.
Sny si plnil v Oxforde
Odmalička neobsedel. Ako trojročný už lyžoval, na bicykli jazdil, keď ešte ani nevedel chodiť a od šiestich rokov hral tenis. „Keď som bol malý, bol som veľmi neposedný, mama ma musela občas kvôli všetkej tej nepleche, ktorú som narobil, ponaháňať varechou,“ hovoril pre magazín Miau Jozef, ktorého v túžbe športovať inšpirovali práve rodičia. V Tatrách boli vraj viac ako doma a vďaka vášni svojich rodičov mal cestu k športu doslova vydláždenú.
Po gymnáziu odišiel do Oxfordu, kde začal študovať trénerstvo a kde sníval o tom, že si raz otvorí vlastnú tenisovú školu. Mal množstvo plánov, no všetky zmarila jedna nehoda. „Nič z toho, čo sa stalo, som dodnes z pamäte nevytesnil. Jednoducho, šiel som na motorke a bum! Do cesty mi z vedľajšej cesty vbehlo auto. Bol to úplne normálny pád, aspoň som si to spočiatku myslel,“ spomínal si na osudný moment.
V sanitke vedel, že je zle
Jozef dovtedy spadol na bicykli a na lyžiach toľkokrát a bol presvedčený, že ani táto nehoda nebude o nič horšia. „Ešte kým prišla sanitka, hovoril som si, že to bude možno dvojitá zlomenina. Predstavoval som si, že tak na pol roka si budem musieť dať pauzu od tenisu. Keď mi v sanitke dali dole obuv, už som videl, že je veľmi zle,“ hovoril pre Denník N. Keď videl, ako sa mu noha hýbala tam, kde sa hýbať nemala, vedel, že jeho život už nikdy nebude ako predtým.