V sanitke pochopil, že je s ním zle. Jozef Metelka o chýbajúcej nohe hovorí vtipy a na osud nenadáva
Bol to úplne normálny pád, aspoň som si to spočiatku myslel, hovoril o osudnej nehode.
Lekári sa mu pokúšali nohu zachrániť tri týždne, ale napokon sa rozhodli pre amputáciu. „Našťastie,“ hovorí dnes prekvapivo Jozef, ktorý stretol mnoho ľudí, ktorým po nehode končatinu neamputovali a žili oveľa horší život ako on.
Jediný cieľ
„Keby mi nohu zachránili, so športom by bol asi nadobro koniec. Nemohol by som poriadne našľapovať, miesto nohy by som mal len mŕtvy kus dreva,“ povedal Jozef, ktorý po amputácii nebol hneď hrdinom, ktorý by si povedal, že všetko zvládne. Zažil veľký šok, nemal potuchy, aký život vedú ľudia s postihnutím, no mal obrovské šťastie na špecialistov, ktorí sa oňho starali. Mal vraj veľké šťastie v nešťastí, že sa mu nehoda nestala na Slovenku, ale v Anglicku, kde sa oňho starali najlepší odborníci.
Tí mu ukázali, aké protézy existujú a že sa s ním dá robiť takmer všetko. Vtedy pochopil, že neprišiel koniec jeho sveta. „Ja som si len dal cieľ, že nebudem sedieť doma,“ priznal v rozhovore s Jánom Tribulom športovec, ktorý už počas prvej lyžiarskej sezóny po nehode stál na lyžiach a lyžoval, hoci sa musel učiť chodiť odznova ako dieťa. Všetko to však bolo podľa neho v hlave a on chcel jednoducho opäť stáť na nohách. Nič iné si nepripúšťal.
Vtipy o nohe
Po návrate z nemocnice začal s kamarátom Benom chodievať na bicykel, následne sa dostal do klubu a ani nevedel ako, ocitol sa na svojich prvých pretekoch. „Pretekali sme na uzavretom okruhu a mne sa ten adrenalín tak zapáčil, že som jazdil a jazdil, až som skončil v Británii medzi elitou,“ priznal skromne.
Niekoľkonásobný majster sveta a držiteľ cenných kovov z paralympiád dnes dokáže o svojej nehode žartovať a smeje sa, že prišiel „iba“ o nohu, nie o hlavu. O náhradných nohách vraví, že ich je toľko, že má obavy, aby nejaké nezabudol alebo hovorí, že sa teší, že keď mrzne, neoziabajú ho prsty na ľavej nohe, lebo žiadnu nemá. „Členok ma nebolí a v živote som si ho nevytkol,“ hovorí so svojským humorom náš paralympijský víťaz, ktorý priznáva, že aj on má síce niekedy chvíle, keď je smutný, ale nebýva ich veľa.
Veľmi dobre vie, že žiť s hendikepom nie je žiadna výhoda, no na osud nenadáva. Vždy sa snaží ísť dopredu a chce všetkým ľuďom dokázať, že nič nie je nemožné, ak človek chce a urobí pre to všetko.
