Odhalil tajomstvo materinskej lásky. Psychológove drsné experimenty zmenili pohľad ľudí na výchovu detí
Láska je úžasný stav, hlboký, nežný a obohacujúci, vysvetľoval svojim vedeckým kolegom Harry Harlow.
Počas experimentu zistil, že mláďatá trávili viac času s látkovou matkou, aj keď nemala mlieko. Keď mala mlieko drôtená matka, deti k nej pristúpili, rýchlo sa napili, no potom sa hneď vrátili k látkovej matke. Keď raz dal mlieko aj látkovej matke, mláďatá drôtenú matku úplne ignorovali. Ba čo viac, už len samotná prítomnosť látkovej matky dala bábätkám väčšiu istotu a odvahu.
Keď umiestnil malé opice do nového prostredia spolu s látkovou matkou, opičky boli pokojné a chceli preskúmať okolie. Keď ale boli v novom prostredí s drôtenou matkou, kričali, plakali a od strachu sa krčili. Je ťažké vedieť, či malé opice skutočne milovali náhradné matky, pretože Harlow sa ich nemohol priamo opýtať alebo zmerať pocit lásky pomocou zariadenia.
Láska prevýšila potrebu jedla
Niet však pochýb o tom, že prítomnosť alebo neprítomnosť náhradnej matky hlboko ovplyvnila správanie malých opíc a opice s látkovými matkami vykazovali normálnejšie správanie ako opice bez nej.
Vtedy Harlow dospel k záveru, že za potrebou blízkosti bábätka a matky nie je jedlo, ale vzájomná náklonnosť a láska. Kontroverzným výskumom potvrdil, že bábätká sa obracajú na svoju matku aj kvôli úteche a bezpečnosti, vďaka ktorej sú neskôr odvážnejšie a samostatnejšie. Prácou definitívne potvrdil, že pre rozvoj bábätka sú láskyplné putá rozhodujúce.
Harry Harow tak vyvrátil teórie vedcov svojej doby, ktorí verili, že fyzický kontakt nie je dôležitý a že deti sa spájajú so svojimi matkami z túžby prežiť. Namiesto toho Harrow zaviedol nový koncept „komfort kontaktu“. Jeho experimenty naznačovali, že deti s dostatočným fyzickým kontaktom vyrastú a stanú sa dobre prispôsobenými členmi spoločnosti. Bez fyzického kontaktu by boli ustráchaní, agresívni a sociálne neschopní.
