Postrach kliešťov na Slovensku. Vedci skúmajú možnosti nasadenia špeciálneho tvora
Na kliešte si u nás treba dávať pozor do neskorej jesene.
Nie sú len nepríjemné, ale aj nebezpečné, infekčné a v posledných rokoch poriadne premnožené. Vedci zo Slovenskej akadémie vied preto skúmajú, čo by sa proti kliešťom dalo robiť a teraz prišli s prirodzeným a neinvazívnym spôsobom, ako ich regulovať.
Na boj proti nim by chceli nasadiť nečakaného predátora - hyperparazitickú osičku, ktorá sa vyznačuje tým, že vo voľnej prírode napáda predovšetkým nymfálne štádiá kliešťov, ktoré sa na Slovensku vyskytujú.
Bronislava Víchová z Parazitologického Ústavu SAV pre DOBRÉ NOVINY priblížila, ako likvidácia kliešťa osičkou prebieha aj to, koľko osičiek treba na to, aby bol proces skutočne efektívny.
„Ixodiphagus hookeri je parazitická osička, ktorá patrí do čeľade Encyrtidae/Hymenoptera. Je to obligátny parazitoid, čo znamená, že počas svojho larválneho štádia výhradne parazituje na iných organizmoch, aby dokončila svoj vývoj,“ hovorí Víchová pre DOBRÉ NOVINY. Tento maličký druh osičky je podľa vedkyne známy tým, že parazituje na viacerých druhoch kliešťov vrátane kliešťa obyčajného – toho najbežnejšieho v Európe, ktorý prenáša rôzne choroby, a súčasne je voči kliešťom vysoko špecifická, teda zvyčajne nenapáda iné organizmy. „Práve preto je predmetom nášho záujmu,“ podotýka odborníčka.
Napádajú nymfálne štádiá kliešťov
Osičky sa podľa vedkyne vyznačujú tým, že vo voľnej prírode napádajú najmä nymfálne štádiá kliešťov, ktoré sa na Slovensku vyskytujú. Ich životný cyklus v laboratórnych podmienkach trvá podľa vedkyne v závislosti od teploty a vlhkosti zvyčajne od 4 do 6 týždňov. „Zhruba za takýto čas dokážeme v laboratórnych podmienkach vyprodukovať sterilné kliešte napadnuté osičkami, ktoré by bolo možné v budúcnosti vypustiť na lokalitách s vysokým výskytom kliešťov,“ približuje Víchová.
„V tele hostiteľa (kliešťa) sa začínajú vo vajíčkach pomaly vyvíjať larvy osičiek, ktoré vyžierajú vnútorné tkanivá tela kliešťa, čím v podstate spôsobujú jeho úhyn,“ doplnila vedkyňa, podľa ktorej ide o najmenej prírode škodiacu a do budúcna zrejme i celkom efektívnu formu biologického boja.
