Šaty robia človeka? Pokojne nakupujme, ale zmysluplne, udržateľne, eticky
Na svete sa ročne predá asi 80 miliárd kusov oblečenia, teda asi desať kusov na obyvateľa.
Ale viete, ako je to s priemermi. Niekto si za rok nekúpi nič, niekto je šťastný aj bosý. A sú medzi nami aj takí, ktorí pravidelne vymetajú obchody, lebo chcú byť neustále trendy, alebo je to práve vo výpredaji. Ruku na srdce – naozaj potrebujeme všetko, čo kúpime a naozaj to potom aj nosíme?
„Doteraz ľutujem, že väčšinu z peňazí, ktoré som zarobila v modelingu, som minula. Nakupovala som veľa, lebo oblečenie mi v mladosti pomáhalo zvyšovať sebavedomie,“ otvorene v relácii Pravda o klíme priznala bývalá modelka a dnes greenfluencerka Natália Pažická. „Nikdy som nepočítala kusy nového oblečenia, ale viem, že som v šatníku mala aj veci s visačkami, ktoré som nikdy nenosila.“
Poviete si, kde je problém. Čo nenosíme, alebo sme obliekli raz, dvakrát, posunieme ďalej a urobíme dobrý skutok. Ale... „Mnoho ľudí to berie ako ospravedlnenie, že nakúpim si nové a potom to vždy niekomu darujem. A ešte budete mať pocit, že ste dobrá duša,“ pokračovala Natália. „Keď som prvý raz vytriedila šatník a s mamou niesla veci do detského domova, otočili nás na päte, že už nič nepotrebujú. Alebo to hodíme napríklad do textilného kontajnera, no už nás nezaujíma, kde to skončí. Na trh Kantamanto v ghanskom meste Akkra chodí z bohatých krajín, a takou je aj Slovensko, 15 miliónov kusov oblečenia každý týždeň. A tam často nechápu, koľko nepoškodeného oblečenia sme sa zbavili. Volali to šaty mŕtveho človeka. Ale toto nie je pomoc.“
Človek je jediný druh na svete, ktorý si ničí vlastné životné prostredie, mieni Pažická a hľadá odpoveď na otázku, prečo vznikla fast fashion (rýchla móda). „Ako prinútime ľudí, aby si kúpili nové rifle, keď ich doma majú desať? Vymyslíme trendy a každé dva týždne príde niečo nové. A tak znova ideme do obchodu a znova si niečo kúpime. To drží značky v tom, aby predávali stále viac a viac. Fast fashion nie je móda, hovorme tomu odevný priemysel. Móda je niečo kreatívne, za tým, čo nosia bežní ľudia, žiadna kreativita nie je. A už aj módnych dizajnérov nahrádza umelá inteligencia. Na sociálnych sieťach zoskenuje, čo sa aktuálne nosí a navrhne produkt, ktorý sa bude nosiť tiež. Ľudia potom nemajú vlastný vkus.“
Aj preto, že stále nakupujeme, nedokážeme veci, tak ako kedysi, vynosiť. „V minulosti chodili ľudia v rifliach tak dlho, až ich roztrhali. Dnes ich trhajú výrobcovia za nás a také už prídu do obchodov.“
Prečo sme vlastne schopní kupovať si toľko vecí? „Prináša nám to uspokojenie. Ale taká radosť často trvá len niekoľko hodín. Všade vidíme značky, čím viac z nás kričia, tým lepšie. Ľudia chcú, aby iní videli, že sú úspešní a zabezpečení,“ dodáva Natália Pažická.
Dávajme nový život oblečeniu, aby nemuselo ísť na skládku
Módu vníma ako úžasný komunikačný nástroj Môže ním vyjadriť, kým je. „Máme prístup k akémukoľvek oblečeniu a za nízku cenu. Pre mňa je móda hra a hľadanie svojho štýlu, nie sledovanie trendov, lebo tie sa rýchlo menia,“ pridáva sa do debaty o odevnom priemysle Katarína Peterová, ktorá sa na Slovensku snaží dostávať medzi ľudí upcykláciu, teda pretváranie starších šiat na nové, moderné.
„Aj ja som bola nákupná maniačka, až časom prišlo rozhodnutie nekupovať. Treba sa naozaj zamyslieť, aká je hranica medzi potrebujem a chcem. A či nové veci nosíme, alebo stoja aj s visačkou v šatníku,“ hovorí.
Dôvody sú jednoduché. Textilný priemysel je jedným z najväčších znečisťovateľov životného prostredia. A nie je to len problém púšte Atacama v Čile, kde sú odhodené hory nepredaného oblečenia, ktoré tam leží, čaká, čo sa s ním stane a nik za to nemá žiadnu zodpovednosť.
„Prečo vyrábame masy? Lebo to ľudia nakupujú. Prečo vyrábame nekvalitne? Lebo ľudia chcú nakúpiť lacno. Každý z nás je súčasťou módneho priemyslu. Každý sa môže rozhodnúť, či ideme udržateľnou cestou, alebo podporíme predaj - udržateľnosť sa zakladá na nás. Zamyslime sa, koľko kusov sa vyrobí, koľko sa predá, koľko zostane, koľko je odpadu a koľko aj z tých predaných kusov sa stane odpadom. Priemerný Európan by si tri roky si nemusel kúpiť nič na seba a prežije,“ apeluje Peterová.
Upcyklácia dáva priestor starším veciam. Prečo to robiť? „Použijem slová Orsoly de Castro, zakladateľky hnutia Fashion Revolution - v minulosti sme upcyklovali preto, že sme si nemohli dovoliť nové, dnes preto, že si to nemôžeme dovoliť vyhodiť. Pre mňa je to skvelé v tom, že viem byť sebestačná, staršie veci viem zachrániť, kreatívne dotvoriť a zároveň sa odlišovať, lebo upcykláciou vzniká každý jeden kúsok unikátny a jedinečný.“
A tak sa z nohavíc dá urobiť bunda alebo z pánskych košieľ dámske šaty. „Používam pánske oblečenie, lebo je univerzálne a vyrába sa v lepšej kvalite ako dámske. Snažím sa vyberať prírodné materiály a veľmi často upcyklujem kúsky, ktoré boli ušité zle a sú nenositeľné, lebo sa v nich necítime dobre. Skoro každá vec má potenciál premeny. Je to o inšpirácii - upcyklácia sa začína už pri dierke - ako ju zašiť. Dávajme nový život oblečeniu a čo najdlhšie ho udržme v šatníku, aby nemuselo ísť na skládku,“ uzatvára Katarína Peterová a vyzýva: „Nakupujme, ale zmysluplne, udržateľne, eticky.“
Oblečenie kupujme s vedomím, že ho budeme nosiť
Ďalšou možnosťou, ako udržať oblečenie v obehu čo najdlhšie, je projekt Nosene.sk. O ekologickej móde a použitom oblečení hovorila v relácii Pravda o klíme jeho autorka Katarína Hutyrová.
„Stále sme vyberaví aj budeme, chceme dobre vyzerať a cítiť sa v oblečení príjemne. Ale 60% šatníka nenosíme. Ku všetkému oblečeniu by sme mali pristupovať nielen tak, že sa mi páči, ale s vedomím, že ho budeme nosiť,“ tvrdí.
Ako funguje Nosene.sk? „Je to koncept, ktorým sme chceli priniesť na Slovensko voňavý second hand,“ predstavuje ho Hutyrová. „Pánske košele pretvárame na šaty, dámske blúzky, zo zvyškového ľanu vyrábame ľanovú kolekciu. Šijeme len na Slovensku a z materiálov, ktoré sú vyzbierané na Slovensku. Naše oblečenie vonia a neraz si ho ľudia vyskúšajú a v ňom aj odídu.“
Chcú ľudia stále značkové a nové oblečenie, alebo sa bazáre či second handy stávajú obľúbené obchody Slovákov? „Trend rastie,“ myslí si Katarína Hutyrová. „Ľudom začína byť jedno, či majú logo, skôr ich zaujíma, či je to kvalitné. Objavili aj čaro skutočnosti, že nikdy nevedia, čo medzi nosenými nájdu a čo ich prekvapí. Aj k nám môžu návštevníci oblečenie priniesť a my sa oň postaráme. Často na tých veciach vidieť, že neboli použité. Z 80 miliárd toho, čo sa ročne vyrobí, polovica končí na skládkach, v spaľovniach, v lepšom prípade v outletoch alebo secondhandoch,“ dodáva Hutyrová.
Šaty z mlieka, ale aj ryže či kávy
Je tu ešte jedna cesta a nie je to sci-fi. Látka sa dá vyrobiť aj - z mlieka. Odpadového mlieka. Len v Taliansku sa ho ročne vyhodí 30 miliónov ton, čo je pre predstavu 50 olympijských bazénov. Z odpadu pokazeného mlieka, teda srvátky, tvorí látky Slovenka Linda Štroncerová. Projekt spustila pred štyrmi rokmi. „Potrebujeme 7 krokov, aby sme mliečny odpad dostali do podoby prášku a vyextrahovali doň 18 aminokyselín. Ďalej s tým pracujeme opäť vo vode. Namáčame viskózu, čo je základ tej látky,“ približuje proces výroby. „Ako v rozprávke Zlatá priadka, máte buničinu a z nej sa začnú priasť nite. Len to dnes už nerobíme na kolovrátku,“ pridáva s úsmevom.
Na výrobu jedného bavlneného trička sa spotrebuje 2750 litrov vody, na výrobu jedného mliečneho trička spotrebujú sedem litrov mlieka. A aká je „mliečna“ látka? „Jemnejšia, mäkšia, doslova pláva na človeku, pokožku hydratuje, ochráni pred slnečným žiarením, reguluje teplotu tela. Má vysokú absorbčnú schopnosť, veľmi rýchlo vyschne, je vzdušná a odvádza pot,“ vymenúva Štroncerová jej prednosti. A pridáva pár slov aj o starostlivosti. „Šaty môžete prať, ale šetrne. Látka je veľmi odolná a je aj biologicky rozložiteľná.“
Ako vidí Linda Štroncerová budúcnosť takýchto látok? „Záujem o naše produkty sa zvyšuje. Odpadového mlieka je stále viac a viac, navyše ďalšími surovinami na výrobu je aj ryža, cereálie či odpadová káva. Mnohí začínajú podporovať udržateľnosť, pretože planéta nám dáva najavo – starajte sa o mňa, lebo bude zle.“
Všetky štyri ženy boli hostkami relácie Pravda o klíme. V spolupráci s TV Pravda ju prináša O2 Športová akadémia Mateja Tótha. Partnerom projektu je spoločnosť Veolia Energia Slovensko.
Ďalšie epizódy relácie Pravda o klíme nájdete na adrese www.pravda.sk/pravdaoklime
