Jej dopingom boli rezne a sadlo. Rekordmanka Jarmila Kratochvílová nikdy neplakala, že žije bez muža
Hovorili, že dopovala a pochybovali aj o tom, že je žena.
Nikto to nenatáčal, pretože nikto s ničím mimoriadnym nepočítal. Zachovala sa nahrávka iba posledných 150 metrov. „Vieš, že si zabehla svetový rekord?“ spýtal sa tréner Jarmily Kratochvílovej, keď na atletických pretekoch v Mníchove 26. júla 1983 v behu na 800 metrov vytvorila svetový rekord. A nie hocijak - bežkyne z celého sveta ho nedokázali prelomiť 41 rokov. Jarmilu Kratochvílovú obviňovali z dopingu a pri súťažiach kontrolovali aj to, či je žena. Legendárnu bežkyňu vždy mrzelo, že tí, čo ju obviňovali, nikdy nevideli, že trénovala ako na vojenskom výcviku.
Dievča s veľkými ramenami
Ocko bol policajt a mamička pracovala na hospodárstve. Práve po nej Jarmila zdedila veľké ramená, vďaka ktorým ani ako dieťa nemala problém napichnúť balík slamy na vidly a hodiť ho strýkovi na voz.
„Keď sme mali voľno, stále sme lietali vonku. Naša telocvičňa bola príroda. Liezli sme po stromoch, cez ploty. Keď v zime rezali ľad na rybníku a vozili ho na chladenie do pivovaru, skákali sme z kryhy na kryhu. Domov sme prišli úplne premočení, mamička nám namazala chleba masťou, oblečenie zavesila nad kachle a hneď, ako uschlo, sme zase bežali von,“ spomínala pre Pamäť národa Jarmila, ktorá bola od detstva v pohybe, no nerobila žiaden šport.
Adidasky z tuzexu
K atletike sa dostala až ako ôsmačka na základnej škole, keď prišiel na školu nový učiteľ a všetky dievčatá ho obdivovali. „Jarmila, urob s tým niečo. Veď na trojstovke predbiehaš všetkých chlapcov zo školy,“ hovoril jej.
Aj neskôr na gymnáziu vynikala fyzickou zdatnosťou a uvedomovala si, že behala stále rovnako rýchlo ako chlapci. „Akoby sa rútil tank,“ hovorieval tréner Miroslav Kváč, ktorý si ju všimol. Okrem iného bol veliteľom v kasárňach, kde bolo šesťtisíc vojakov a vojenská nátura v ňom zostala aj po tom, čo odišiel do civilu. „Keď som prišla na tréning o päť minút neskôr, bolo zle,“ spomínala Jarmila, ktorej sa na prvé adidasky z tuzexu poskladala celá rodina a prispeli aj susedia.
