Keď chcel skončiť, poslala ho za Vajdom. Stredoškolská láska nie je s Djokovičom pre peniaze a slávu

Keď ju uvidel, bola to láska na prvý pohľad. Novak Djokovič bol len mladým stredoškolákom, keď stretol na gymnáziu v Belehrade svoju budúcu manželku, vtedy ešte nádejnú atlétku Jelenu. To, že sa dali dokopy a sú spolu vyše 20 rokov, považujú obaja za sci-fi príbeh, ktorý sa podľa nich nemusel skončiť šťastne. V láske na diaľku a v ťažkých momentoch ale pochopili, na čom skutočne záleží.

Dieťa vojny

Keď počuje ohňostroj, vždy sa zľakne. V ten moment sa zmení na 11-ročného chlapca, ktorý ležal vo svojej posteli v Belehrade, kde ho zobudil hlasný výbuch bômb, zvuk rozbíjajúceho sa skla a sirén, ktoré oznamovali nálety.

Novak bol svedkom 78-dňového bombardovania zo strany členských krajín NATO a na tie momenty nikdy nezabudol. V tom období v jeho živote tenis nehral žiadnu rolu, bol to skôr boj o prežitie. „Chlapec ako ja, ktorý vyrastal v Srbsku, aby sa stal tenisovým šampiónom? Ani za tých najlepších okolností to bolo nepravdepodobné. A bolo to ešte nepravdepodobnejšie, keď začali padať bomby,“ uviedol vo svojej autobiografii Djokovič, ktorý presne popísal noc, ktorá mu navždy zmenila jeho život.

Neprestal sa triasť

Po prvom výbuchu jeho mama narazila hlavou do radiátora a stratila vedomie. Kým Djokovičou otec ratoval manželku, najstarší Novak dostal na starosť svojich bratov – osemročného Marka a štvorročného Djordjeho, ktorých mal upokojiť v ich tmavom byte. Keď sa mama Dijana prebrala, Djokovičovci odišli z domu a cez neosvetlené ulice Belehradu sa pokúsili dostať do neďalekej bytovky, ktorá mala protiletecký kryt. Skrývalo sa tam spolu asi 20 rodín.

Prečítajte si tiež: Musím sa venovať dôležitejším veciam ako tenisu, hovorí Rafael Nadal. Jeho tehotná manželka ho potrebuje

„Boli tam deti, ktoré plakali. Po zvyšok noci som sa neprestal triasť,“ uviedol Novak vo svojej knihe. Svoju mamu Dijanu opisuje dodnes ako skalu, ktorá držala rodinu pokope, svojho otca Srdjana zas ako hnaciu silu rodiny, ktorá v náročných momentoch dávala rodine vieru a optimizmus. Práve vďaka nim prežil napriek všetkým hrôzam krásne detstvo.

Novak mal len štyri roky, keď začal hrať tenis a o dva roky na to si ho už všimla legendárna srbská trénerka Jelena Genčič, ktorá spolupracovala s tenisovou hviezdou Monikou Selešovou. Keď videla trénovať Novaka, jeho rodičom povedala otvorene: „Toto je najväčší talent, aký som videla od Selešovej.“

Dostala ho úsmevom

Djokovič si dal jasný cieľ – raz bude svetovou tenisovou jednotkou. A tento sen ho doviedol až na športové gymnázium, kde spoznal svoju celoživotnú lásku, vtedajšiu nádejnú atlétku Jelenu, s ktorou si mal medzi tréningami vždy čo povedať.