Rudej bordel, vykrikoval z kočíka na komunistov. Jiří Macháček dostal najväčšiu životnú lekciu od deda
Keď sa Jirkovi rodičia rozviedli, prijal ho dedko ako svojho syna a nahradil mu otca.
Mama z neho chcela právnika. Mali však dohodu, že keď vyštuduje právo, môže si robiť, čo bude chcieť. Jiří Macháček sa napokon podľa toho aj zariadil. Hneď ako mal v ruke titul, nasledoval svoje srdce a vydal sa na hereckú dráhu.
Štúdium práva však v jeho prípade nebolo zbytočné, dodnes mu totiž pomáha pri písaní textov a učení sa filmových scenárov. „V zákonoch sú totiž strašne zložité súvetia, ktoré majú postihnúť vzťah medzi nejakými ľuďmi a človek ani po desiatom čítaní nechápe, o čom to je. Keď štyri roky lúštite zákony, potom ste už, myslím si, na čítanie nejakého scenára, vyzbrojený,“ podotkol vtipne herec v rozhovore s Luciou Výbornou pre Český rozhlas.
Najväčší vzor bol dedko
Jirkovým najväčším vzorom bol odmalička dedko. Aj keď mu už v trinástich zomrel, známy herec si po celý život v sebe nesie hodnoty, ktoré mu vštepil. „Bola to taká svojrázna postava, mal záhradu a tam mal taký altán, kde vyrezával sošky, staral sa o kvety a vyrábal lode, luky a praky a aj keď nemal syna, len mňa ako vnuka, tak ma prijal a ja som k nemu úplne vzhliadal. Navyše moji rodičia sa rozviedli, keď som mal sedem a on mi dosť v tej dobe pomáhal nahradiť otca. Veľa pre mňa znamenal, bol to taký veľký hrdina,“ hovorí o ňom i s odstupom času v rozhovore pre reflex.cz.
Macháčkovci mali v rodine vždy jasný názor na komunistov. Brat Jiřího babičky bol totiž osem rokov zavretý v uránových baniach, pretože bol za vojny pilotom v Anglicku a spomínaného dedka zdiskreditovali tiež – vyhodili ho z armády a aj keď ovládal šesť svetových jazykov, skončil ako pomocný robotník v chemičke. „Rudej bordel!“ zvykol si preto dedko doma uľaviť a toto slovné spojenie sa veľmi rýchlo naučil aj malý Jirka. „Bolo to prvé slovné spojenie, ktoré som už ako malé dieťa hovoril. Mama ma vozila v detskom kočiari a ja som z neho kričal ,to je udej boudeu’,“ zaspomínal si s úsmevom v tvári Macháček. Keď začal z kočíka kričať, mama s ním v strese rýchlo bežala cez ulicu, aby nikto nič nepočul.
Neskôr, keď Jirka v škole vyhlásil, že prepadnutie vojskami Varšavskej zmluvy nebola v skutočnosti žiadna pomoc, ale naozaj prepadnutie, a mal z toho problémy, práve milovaný dedko mu uštedril lekciu, na ktorú v živote nezabudne.
