Pochopil, že s vodou sa nedá súperiť. Matej Beňuš sa zaľúbil do Ivky, ktorá počas jeho pretekov nemôže jesť
V Paríži v kútiku duše dúfal, že by to mohlo cinknúť. Mal pravdu, z olympiády si odnáša medailu a do zbierky mu už chýba jediná vec.
„Voda je živel, treba ísť s ňou, nie proti nej,“ znie jeho životné motto. Vodný slalomár Matej Beňuš potešil celé Slovensko, keď na parížskej olympiáde vybojoval pre krajinu prvú medailu. Do športu sa zamiloval ešte ako osemročný, keď videl v televízii triumfálne víťazstvo Michala Martikána na Olympijských hrách v Atlante. Spočiatku si nevedel vybrať, čo ho baví viac, no potom sa zamiloval do kanoistiky. Lásku našiel aj pri Ivanke, s ktorou ho zoznámila kamarátka a odvtedy kráčajú životom spoločne.
Prečítajte si životný príbeh nášho olympijského hrdinu.
Malý rebel
Rodený Bratislavčan sa v hlavnom meste narodil 2. novembra 1987 dvom vášnivým športovcom - telocvikárovi a juniorskému majstrovi Československa v päťboji a bývalej reprezentantke v rýchlostnej kanoistike a tiež telocvikárke. A tak niet divu, že už od detstva ho to ťahalo k športu. „Nechceli sme, aby naše deti boli vrcholoví športovci ako my. Stačilo iba, aby milovali hru ako takú,“ spomínal v rozhovore pre portál sportweb.sk Matejov otec Ladislav.
Spočiatku sa však malý Matej venoval kadečomu, hrával futbal aj basketbal. Nevedel si vybrať, čo ho baví viac a podľa otca bol rebel. „Lenže manželka bola trénerka rýchlostnej kanoistiky, tak trénoval aj tam. Chodievali sme do zátoky v Karlovej Vsi a bol tak povediac nútený jazdiť alebo športovať. Občas sa nás pýtajú, či sme niekedy boli aj doma. Asi nikdy,“ dodal so smiechom pyšný otec.
Povedal, že nepôjde
Lenže potom na Olympijských hrách v Atlante uvidel Matej v televízii víťazstvo slalomára Michala Martikána a do športu sa definitívne zamiloval. A keď prišli prvé preteky v Dolnom Kubíne, jeho osud v kanoistike sa týmto spečatil.
Hoci na ne spočiatku odmietal nastúpiť a povedal, že nejde, napokon sa stal stredobodom pozornosti. „Rád hrával futbal, ale cez prázdniny som mal voľno a chodili sme na preteky. Tak sme prišli aj na kanál do Dolného Kubína. Nikdy na to nezabudnem. Maťko povedal, že nepôjde. Netlačil som na neho, ale manželka mu ukázala loď a vyzvala ho, nech si sadne,“ prezradil Matejov otec s tým, že nakoniec tak aj urobil a páčilo sa mu to.
„Smiali sme sa na tom. Dobehol pretekára pred ním a podľa pravidiel môžeš v prípade, ak ti niekto zavadzia, požiadať o opravu. On si ju vypýtal a ja som sa chytal za hlavu. Veď tá jazda bola hrozná. A toto chce opraviť? Nakoniec prišla búrka a tú šancu nedostal,“ dodal so smiechom Beňuš starší.
