Bol to veľký krok pre ženu a obrovský skok pre ľudstvo. Eileen Collinsová pred 25 rokmi prepísala históriu
Nebol to jej prvý historický zápis v rámci amerických kozmických letov.
Úspešnému odpútaniu raketoplánu Columbia od štartovacej rampy z 23. júla 1999 predchádzali dva neúspešné pokusy. Prvý, 20. júla, prerušili pre technické problémy a druhý, 22. júla, z dôvodov zlého počasia. Problémy však nastali aj pár sekúnd po úspešnom štarte.
Úspech aj napriek problémom
V jednom z troch rozvodov elektrickej energie na palube raketoplánu došlo zhruba k polsekundovému skratu, čím sa znefunkčnila jedna z elektrických batérií a došlo aj k výpadku dvoch riadiacich jednotiek v motoroch SSME. Ostávajúce dva rozvody však fungovali dobre, takže let mohol pokračovať.
Ďalšie problémy, tentoraz s únikom kyslíka, sa vyskytli aj počas letu. Misia mala problémy aj so značnou hmotnosťou observatória Chandra X-Ray. Aj napriek problémom sa o sedem hodín od štartu Chandra X-Ray oddelilo od raketoplánu a riadenie observatória prevzalo stredisko Onizuka AFB v Kalifornii.
Vedecké pozorovanie
Po vypustení observatória sa členovia posádky venovali vedeckým pozorovaniam Mesiaca, Venuše či Jupitera a biochemickým experimentom. Misia raketoplánu Columbia STS-93, ktorej prvýkrát v histórii velila žena, astronautka Collinsová, sa skončila 28. júla 1999 úspešným nočným pristátím.
