Šecky výskali, piščali a potom krájali údzené a nalévali. Takto kedysi vyzerala Veľká noc na Slovensku
Veľkonočný týždeň nebol len o viere, ale aj o poriadnych huncútstvach.
„Šecky výskali, piščali a potom krájali údzené a nalévali, tatovi pohárek vína alebo štamprlu a mne malinofku," píše sa v rodinných zápiskoch rodiny z Modry, vďaka ktorým môžeme aspoň na moment nakuknúť do tradičnej veľkonočnej atmosféry. Väčšina z nás si Veľkú noc spája predovšetkým s tradičnou šibačkou či oblievačkou, no vďaka spomienkam na doby dávno minulé zistíte, že veľkonočný týždeň bol aj plný huncútstiev.
Na prípravách si dali záležať
V minulosti bola šibačka vecou spoločenskej prestíže a statusu a považovalo sa za hanbu, ak by niektorá dievčina nebola vyšibaná. Aj preto si mládenci svoje korbáče pripravovali s dostatočným predstihom.
„Na vrbové prútky sme s tatem išli na kvetnú nedzelu, namočili sme ich na dvore do suda a tato si celý týden nacvičoval jak sa to plete," pokračujú zápisky, o ktoré sa na Facebooku podelila pani Iveta Krčmárová.
Prvé dni Veľkého týždňa však podľa pamätníkov neboli ničím výnimočné. Pracovalo sa na poli, v záhradkách okolo domu. Beda tomu, kto pred Veľkou nocou nemal uprataný dvor, cestu pred domom či predzáhradku. Ľudia tiež natierali brány, ploty a bielili steny domov.
V znamení pravej veľkonočnej atmosféry sa niesol až koniec týždňa. „Na zelený štvrtek bol špenát s volským okem a zvony odleceli do Ríma," pokračuje muž zo Záhoria v spomienkach na moment, kedy sa zaviazali zvony a bohoslužby ohlasovali rapkáče.
Od tohto dňa sa veľa času venovalo účasti na bohoslužbách, pečeniu koláčov či maľovaniu vajíčok rôznymi spôsobmi. Chlapci si pripravovali na kúpačky voňavky z fialiek, dievky zas chystali výslužky, krásne vlastnoručne zdobené kraslice, do ktorých neraz zašifrovali vyznania lásky.
Mohlo sa už aj údené s chrenom
Článok pokračuje na ďalšej strane:
