Šecky výskali, piščali a potom krájali údzené a nalévali. Takto kedysi vyzerala Veľká noc na Slovensku
Veľkonočný týždeň nebol len o viere, ale aj o poriadnych huncútstvach.
„Na velký pátek bolo cicho a nesmelo sa robit ze zemú. Odpočinutý po pátku sme mohli íst v sobotu ráno do vinohrada kopat, aby sa ništ nezmeškalo. Večer umyt a do kostela na skríšený. Po skríšený sa už mohlo jest aj údzené s chrenem," pokračujú ďalej zápisky.
V nedeľu ráno gazdinky postavili hovädziu polievku a išlo sa do kostola. Poobede zas nechýbali prípravy na deň, na ktorý sa mládež tešila zo všetkého najviac. „S tatom sme plétli korbáče na konci s uzlíkem, aby to pekne ščípalo a nevedzeli sme sa dospat pondzelkového rána. Tato stal prvý, oblél mamu a sestru ešte v posteli a vyšibal ich, aby neokriveli. Mama sa smála alebo nadávala podla teho, jak moc oblél postel. No a potom sme konečne išli šibat k babke, krsnej, susede," tešil sa mládenec.
On mal korbáč, tato zas fľašu s vodou a voňavku Živé kvety. „Všade sme dostali malované vajco a já aj čokoládového zajaca a pet korún. Poobede tato po tých štamperlíkoch spal a ja sem počítal, čo sem si vyšibal. ... A bolelo ma brucho z tých zajacof," končia zápisky rodiny z Modry.
Kúpalo sa celý týždeň
Ako však spomína pamätník na Facebooku, kúpanie nebolo len výsadou Veľkonočného pondelku, ale celého predchádzajúceho týždňa. „Kúpalo sa zo zábavy. Mládenci i mladí chlapi v krčme po večeroch sa dohodli, komu čo zo zlých, priečnych gazdov alebo starých mládencov vykonajú. Obyčajne po uzávierke v krčme skupinky alebo najsmelší išli do domu niektorého z gazdov pod zámienkou, že kone alebo kravy sa im v maštali odviazali a behajú po dvore," opisuje huncútstva, na ktoré sa tešili celý rok.
Zobudili gazdu a keď otvoril dreve alebo vyšiel rozospatý von, tak ho niekto oblial vodou z prichystaného vedra. „Bolo to hromženia a nadávania z gazdovského domu a v skupine mládencov veľa smiechu," uzatvára menej známu mládeneckú zábavku anonym.
