Bol bez domova, dobrí ľudia mu kupovali špagety. Ján Ďurica našiel šťastie pri žene, ktorú mu prihral osud
Zo dňa na deň zostal bez strechy nad hlavou.
„Nikdy sa nad nikým nepovyšovať, nikdy sa pred nikým neponižovať, mať úctu k starším.“ Toto všetko naučili Jána Ďuricu jeho rodičia, aj keď to v živote vôbec nemali jednoduché. Zo dňa na deň prišli o bývanie, skončili na ulici a ich syn musel bývať v malej izbe pod tribúnami, kde bol bez peňazí a kde si šetril jednu horalku na celý týždeň. Slovenský futbalista prežil príbeh ako z Hollywoodu a nakoniec sa dočkal úspechu. Po bolestivom rozchode našiel šťastie aj v súkromí pri žene, ktorú požiadal o ruku, keď v nedeľu pripravovala rezne.
Musíme sa vysťahovať
Mal krásne detstvo, no jedna vec ho navždy poznačila. „Stala sa taká vec, že jedného dňa, keď som bol vonku a hral som s chalanmi futbal a zrazu som prišiel domov, videl som, že mamina plače, takisto aj ocino. Sedeli v obývačke a len mi hovorí, že musíme sa do rána vysťahovať,“ spomínal v relácii Trochu inak Ján Ďurica na deň, keď jeho rodine pre exekúciu zobrali byt.
„Neviem presne, čo sa tam stalo, ani som sa na to rodičov nikdy nepýtal,“ priznal Ján, ktorý mal v tom čase 17 rokov. „Boli sme prinútení sa z neho vysťahovať a zo dňa na deň sa z nás stali bezdomovci,“ hovoril v podcaste Vykroč. Celú noc s rodinou vypratávali byt a do veľkej Avie do rána nakladali všetky veci, hračky aj fotky.
Jedna horalka na sedem dní
Rodičia zostali u maminho brata, brat Pavol išiel k babke a Ján mal v tom čase už dohodu s DAC Dunajská Streda, preto začal bývať na štadióne v maličkej izbe pod tribúnou, kde nemal ani obliečky na paplón a kúpeľňu mal na chodbe.
„A mal som len igelitku a izbu, ktorá vyzerala hrozne. Jednoducho to boli tapety postrhávané, ja som spal na posteli, ktorá nemala ani ten návlek. V tej izbe bola zima a ja som proste nemal nič. Nemal som peniaze, mal som len tú jednu igelitku. Tam bolo pár vecí,“ hovoril so zlomeným hlasom Ján Ďurica.
Zostal úplne sám, nemal ani čo do úst a jednu horalku si rozdeľovať na sedem dní. Dobrí ľudia mu kupovali špagety, aby sa najedol a takto žil celé dva roky. Na všetkých sa hneval, zrútil sa mu svet. „Celá rodina sa rozpadla a my sme sa museli rozdeliť,“ hovoril.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
