Kvôli rodine išiel aj medzi lietajúce guľky. Ján Koleník sa podobá na svojho otca, ktorý ho volal doktor
Otec bol tvrdý chlap, priznal herec.
„Ja vás nebudem do ničoho nútiť a keď ste si vybrali toto povolanie, buď to budete robiť svedomito alebo nie. A ja vám nebudem hovoriť, že musíte.“ Toto zdôrazňoval pedagóg a legendárny herec Emil Horváth svojim študentom, medzi ktorými sedel aj Ján Koleník. Chlapec z Banskej Bystrice si jeho slová zobral k srdcu a robil všetko preto, aby uspel. Celé dni sedel v škole a kým jeho spolužiaci žúrovali, on išiel domov. Disciplínu zdedil po otcovi, ktorý bol podľa jeho slov tvrdým, zásadovým a rešpektovaným mužom. Zo synových úspechov sa tešil, aj keď ako inžinier nerozumel, prečo chce byť práve hercom.
Mamičkin a oteckov
V detstve nič nenasvedčovalo tomu, že by mal byť hercom. Vždy ale tancoval, spieval, písal si texty a s kamarátmi mal kapelu, v ktorej vždy menili speváčku. Ak by ste ale čakali, že bol rebelom a búrlivákom, boli by ste veľmi ďaleko od pravdy.
„Ja bol od puberty človek, čo sa venoval spoločenskému tancu, nechodil som na žiadne diskotéky a na intráku som nebýval, až potom na vysokej škole. Takže mňa obišli takéto bujaré večierky, prvé cigarety a toto všetko. Ja som bol taký slušný, mamičkin a oteckov synček, ktorý chodil na tanečnú a trocha sa zle učil, aby tam teda bolo aj niečo zlé,“ smial sa v rozhovore s Evitou na Exprese Ján Koleník, ktorý sa narodil do rodiny, vďaka ktorej videl už ako dieťa iné kúty sveta. Isté obdobie prežil v Rusku, kde jeho otca v 90. rokoch vyslali ako obchodného zástupcu.
Otcov hrdinský čin
Ján Koleník bol v tom čase šiestakom, 13-ročným tínedžerom a zo Slovenska sa mu vôbec nechcelo odísť. „Poď, bude to tvoja životná skúsenosť,“ spomínal na otcove slová v relácii Aleny Heribanovej. „A naozaj bola,“ priznal herec s tým, že počas života v Rusku stál pri ich rodine anjel strážny. V Rusku žili práve v čase, keď sa v Moskve bojovalo o parlament a násilie si vtedy vyžiadalo 187 obetí.
Článok pokračuje na ďalšej strane: