Šťastie vám podľa odborníka môže priniesť jednoduchá vec. Stačí si prísť do obchodu po žetón

Ak práve žijete vo Fínsku, gratulujeme. Na celej čiare ste to vyhrali. V prípade, že sa do tejto škandinávskej krajiny presťahoval za prácou váš sused či kamarát, môžete za ním na „šťastný pobyt“ aspoň z času na čas vyraziť. Fínsko si už šiesty rok za sebou drží prvenstvo v rebríčku Najšťastnejších krajín na svete.

Dobré skóre obhájili aj jeho susedia: Dánsko, Island, Švédsko a Nórsko. Všetkých spájajú rovnaké premenné: zdravá vysoká dĺžka života, vysoké HPD, kvalitná sociálna podpora, nízka korupcia a štedrá prijímajúca komunita, v ktorej sa ľudia jeden o druhého vzájomne zaujímajú a starajú. „Láskavosť, dobročinnosť a pomoc druhým hrala aj pri ostatnom výskume významnú rolu,“ povedal pre CNN John Helliwell, jeden z autorov World Happiness Report.

Keďže väčšina z nás nemá pravdepodobne v pláne relokovať svoju rodinu do niektorej severskej krajiny, autori štúdie poukazujú na to, čo sa od nich môžeme na ceste za hľadaním šťastia priučiť. „Ak sa začneme viac zaujímať a pomáhať ostatným, budeme sa cítiť šťastnejšie a spokojnejšie,“ dodáva Helliwell.

Potvrdené Harvardom: dobré vzťahy nás robia šťastnejšími

Doslovne. Slová Johna Helliwella potvrdzuje množstvo prestížnych štúdií. Tá najznámejšia, sedemdesiatpäť rokov trvajúca štúdia Harvardovej univerzity, Harvard Study of Adult Development, potvrdila, že dobré vzťahy sú pre naše dlhodobé šťastie jedným z najdôležitejších faktorov. „Z desiatok tisíc strán výskumu vyplynulo, že nás pomáhajú udržiavať zdravšími a šťastnejšmi,“ prezrádza psychiater a šéf štúdie, Robert Waldinger.

„Ľudia, ktorí majú dlhodobo nedostatok sociálnych kontaktov, sú náchylnejší na vyššie hladiny stresových hormónov a zápalov. Následkom toho môže trpieť každá telesná sústava vrátane mozgu,“ pridáva sa dlhoročná renomovaná autorka stĺpčekov o zdraví v New York Times, Jane E. Brody. Chronický stres spôsobený nedostatkom spoločenských kontaktov zvyšuje podľa nej riziko srdcových ochorení.

Dávanie nás robí šťastnejšími

Platí to aj o starostlivosti a dávaní. „Keď obdarujem či uprednostním druhého človeka pred sebou, cítim sa paradoxne, šťastnejšie, ako keby som vynaložené prostriedky investoval do seba. Ak navyše vidím, že som druhému skutočne pomohol, naplnenie prežívam ešte intenzívnejšie,“ hovorí psychológ, kouč a autor najväčšieho slovenského Experimentu šťastia, Patrik Pauko.

Pri darovaní a dávaní sa v nás podľa neho spúšťajú pocity radosti a hrdosti. „Uvoľňujú sa mnohé neurotransmitery spojené s pocitom prežívania šťastia. Vyplavuje sa oxytocín a dopamín, ktorý je zodpovedný za ten krásny pocit vnútornej odmeny,“ pokračuje odborník.

Slovo komunita je latinského pôvodu. Znamená spoločenstvo, spoločnosť, ale aj vľúdnosť, láskavosť, a zmysel pre spoločnosť. Foto: Pexels / H. Nelson

Nebezpečná samota

„Človek je spoločenský tvor. Ak sa cíti odstrihnutý od ostatných, môže to vážne ovplyvniť jeho duševné zdravie a vnímanie seba samého. Sociálna izolácia môže byť spoluzodpovedná za mnohé ochorenia, vrátane spánkových porúch, ochorení srdca či oslabeného imunitného systému. Kanadská štúdia zdravia zaradila sociálnu izoláciu medzi vysoké rizikové faktory predčasného úmrtia,“ píše v článku Význam komunity: 7 kľúčových benefitov sociálna vedkyňa Dee Marques. Byť súčasťou komunity alebo nejakej skupiny má podľa nej na človeka blahodarný vplyv. Je pritom jedno, či ide o futbalový, materský či iný záujmový a športový klub, susedskú komunitu, náboženskú, spirituálnu či inú dobrovoľnícku skupinu.

Pomôžte rozhodnúť, aké projekty skrášlia vaše okolie

Zlepšiť prostredie, v ktorom žijete, môžete aj hlasovaním v „kultovom" projekte Vy rozhodujete, my pomáhame. Už roky ním finančne podporuje komunity a komunitné projekty po celom Slovensku spoločnosť Tesco. „Doteraz sme pomohli zrealizovať viac ako 2 500 projektov na zlepšenie života v komunitách po celom Slovensku, spolu sme rozdali viac ako 2 milióny eur. V mestách a obciach sa podarilo zrekonštruovať ihriská, skrášliť parky, uskutočniť detské tábory či pomôcť útulkom pre zvieratá,“ hovorí Michaela Lehotská, manažérka spoločenskej zodpovednosti Tesca na Slovensku, a dodáva: „Ľudia na Slovensku si hlasovanie obľúbili, žetóny si už pýtajú aj sami pri každom nákupe a aktívne sa zaujímajú o nominované projekty vo svojom okolí.“

Jedným žrebom vyberiete výhercu

V aktuálnej, štrnástej edícii, môžete do 11. februára 2024 hlasovať za komunitné projekty vo vašom meste či okrese, ktoré podľa vás najviac zlepšia a skvalitnia priestor, v ktorom žijete. Hlasovať môžete fyzicky vo všetkých 163 obchodoch Tesco. V každom dostanete žetóny, ktorými fyzicky zahlasujete za projekt, ktorý chcete podporiť.

Príležitosť dostanú projekty, vďaka ktorým vzniknú nové komunitné priestory, záhrady, parky, herne, divadlá či športoviská, budú obnovené pamiatky, prípadne budú zorganizované rôzne športové či kultúrne podujatia, kurzy, vzdelávacie aktivity a mnohé ďalšie. „Najviac prihlásených projektov sa v tejto edícii týka oblastí ako zdravie a šport, rozvoj komunitného života, kultúra a vzdelávanie a rozvoj,“ dodala Michaela Lehotská.

Pridajte sa alebo začnite s vlastným projektom

„Človek ako tvor spoločenský bol odjakživa súčasťou komunity a jeho prežitie záviselo od jej súdržnosti, “ hovorí Paulína Hrončeková z Nadácie Pontis. Tvrdí, že by sme mali viac myslieť na to, že verejný priestor je náš spoločný a nielen ukazovať prstom na to, ako by „to“ mal niekto iný vyriešiť. „Namiesto rozčuľovania sa nad neporiadkom môžeme začať uprataním spoločného kontajnerového stojiska. Zaujímajme sa o to, čo sa deje v našej obci či meste. Prichádzajme s nápadmi, zapájajme sa ako dobrovoľníci do aktivít miestnych komunitných centier. Alebo vytvorme vlastnú iniciatívu na to, čo nám chýba alebo čo by sme chceli vylepšiť. Predstavitelia samospráv alebo organizácií často o probléme vedia, no nemajú kapacity sa mu venovať. Buďme aktívni a začnime.“

Nadšená pre komunitné spolupráce

Paulína Hrončeková ide v práci pre komunitu dokonalým príkladom. Podieľa sa na organizácii najväčšieho podujatia firemného dobrovoľníctva na Slovensku, Naše Mesto, a medzinárodného dňa dobrých skutkov GivingTuesday. Sama je stelesnením komunitného nadšenca. Celý život vymýšľala pre komunitu kolegov v práci rôzne voľnočasové aktivity, hecuje ich k dobrovoľníctvu a k najrôznejším zbierkam pomoci. „Keď sme sa stali psíčkarmi, začala som so sebou nosiť vrece na odpad na lúku. Bolo tam veľa odpadu, bála som sa, že náš psík niečo zje alebo sa poraní. Robila som to hlavne pre seba, no inšpirovalo to aj ostatných psíčkarov.“

Aktuálne sa kamaráti s dvoma staršími dámami z domova sociálnych služieb. Majú problém s chôdzou a nemajú nikoho, s kým by mohli tráviť čas. „Nikdy som nemala k seniorom špeciálny vzťah. No pri rozhovoroch s nimi získavam iný pohľad na svet. Dnes celkom inak vnímam aj názory starších členov mojej rodiny. Obe dámy sú prekvapené, že im je cudzí človek ochotný nezištne pomáhať a že sa to deje po celom Slovensku.“

Nový pocit naplnenia

„Dobrovoľníci, ktorí sa zúčastňujú zbierok alebo komunitných aktivít ako napríklad Naše Mesto (projekt Nadácie Pontis, pozn. redakcia), pri hodnotení spomínajú, že si uvedomujú, aké majú v živote šťastie. Pomoc, ktorú jednorazovo alebo pravidelne poskytujú komunite, im do života prináša pocit naplnenia a radosti,“ hovorí Paulína Hrončeková.

„Často sú skôr oni vďační organizácii, že mohli pomôcť a odnášajú si nové zážitky a nové nazeranie na svet. Ak človek takúto činnosť robí vykonáva pravidelne, napr. vybuduje komunitnú záhradu alebo pravidelne pomáha ako dobrovoľník v komunitnom centre, rozvíja svoju empatiu, stáva sa otvorenejším a môže dospieť aj k zmene svojich pôvodných názorov."

Článok bol pripravený v spolupráci s Tesco.